Niekoľko teplých dní v marci a v apríli nám navodili predstavu, že už je zime koniec a nastáva príjemná jar. Končiaci týždeň nás vyviedol z omylu a donútil nás vytiahnuť už odložené teplejšie oblečenie.
Niekoľko teplých dní v marci a v apríli nám navodili predstavu, že už je zime koniec a nastáva príjemná jar. Končiaci týždeň nás vyviedol z omylu a donútil nás vytiahnuť už odložené teplejšie oblečenie.
V posledných mesiacoch Slovensko žilo predstavovaním najväčších Slovákov. V desiatke finalistov televíznej ankety Najväčší Slovák bol aj Juraj Jánošík.
Jedným z druhov obživy našich predkov bola práca s drevom a pltníctvo.
Galéria Ľudovíta Fullu je prvou významnou galériou na Slovensku postavenou po roku 1945. Napriek mladému veku v roku 2012 získala status národnej kultúrnej pamiatky.
V predchádzajúcom príspevku sme písali o štátnom gymnáziu, ktoré si pripomenie 290 rokov od svojho vzniku. V tomto príspevku sa pozrieme na ďalších 100 – ročných jubilantov. Píše František Dian.
V piatok si Ružomberok a obce dolného Liptova pripomenuli koniec 2. svetovej vojny v roku 1945. Pripomenieme si ho aj udalosťami zaznamenanými v obecných kronikách a monografiách Ružomberka, Černovej a Bieleho Potoka.
Aj v tomto roku si v Ružomberku pripomenieme viacero okrúhlych a významných výročí. Jedným z jubilantov je štátne Gymnázium v Ružomberku. Dnes vás zoberieme do minulosti _x000D_ a prevedieme niekoľkými zaujímavosťami.
V roku 1983 som mal v gymnaziálnej triede šikovných študentov z Kalamien a Lúčok. Cez letné prázdniny brigádovali na archeologických vykopávkach a vykonávanom výskume na Starhrade. Aj preto sme v triede prijali ich návrh a so záujemcami sme sa vybrali do Kalamien a absolvovali turistickú vychádzku na Starhrad.
V jednom z príspevkov sme uverejnili, ako mesto stavalo školy. Na podnety našich čitateľov vám priblížime aj vznik a budovanie škôl v častiach mesta.
V Ružomberku existujú stavby a miesta, ktoré môžeme priradiť ku kultúrnym pamiatkam, hoci sa o nich málo hovorí, a možno ešte menej vie. K takým patrí aj ružomberská Kalvária. V tomto pôstnom, predveľkonočnom období Vám priblížime aj históriu vzniku Kalvárie.
Od pradávna sú školy ustanovizňami ľudskej spoločnosti a pre potreby spoločnosti. Ak sú potrebné, vznikajú. Ak stratia svoje opodstatnenie, zanikajú. Kto si ešte spomenie, že v Ružomberku bola škola pre lesníkov, dievčenská škola, alebo nie tak dávno zaniknutá strojnícka, poľnohospodárska a textilno-papierenská škola. Ako školské subjekty zanikli. Ich miesta nahradili iné, s iným zameraním profilované školy. Ale budovy, v ktorých sídlili, ostávajú. Píše František Dian.
V období stredoveku nevoľnícky ľud nepoznal lekára. Tak tomu bolo nielen v Ružomberku, ale na území celého Uhorska.
Ružomberok má málo historických pamiatok, čo zapríčinili nepriaznivé hospodárske a sociálne pomery mesta v minulosti.
Liptáci využili bohatú snehovú nádielku tradične netradičným spôsobom.
Bežeckému lyžovaniu na Liptove sa blýska na lepšie časy. Liptáci spoločne pripravili novú mapu bežeckého lyžovania s dvadsiatimi trasami v rôznych lokalitách regiónu.
Vianoce. Sviatky pokoja, rodinného súžitia, pohody. Čas duševného rozjímania, sebareflexie a nových predsavzatí. Ale aj čas hodovania, prejedania sa, zdravotných ťažkostí. Napadla nám niekedy myšlienka ako sa stravovali naši predkovia? Čo mali na stole, čo im chutilo?
Rozvoj priemyslu v Ružomberku v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia napomohol aj rozvoju prvých peňažných ústavov a bánk, z ktorých mnohé v čase svojho vzniku ovplyvňovali slovenskú politiku. Niektoré sídlili v prenajatých priestoroch, iné si postupne vybudovali vlastný bankový dom.
Ružomberok bol v minulých storočiach známy nielen vývozom dreva a výrobkov z neho. Plte naplnené rezivom, bryndzou, tvarohom, syrom, kráľovskou soľou v súdkoch putovali po Váhu do skladov k spotrebiteľom celým Považím.
Desaťročia stála zatvorená, opustená chradnúca. V niektorom čase poslúžila na odkladanie nepotrebného materiálu, alebo ako skladisko tovaru. Až pred niekoľkými rokmi mesto investovalo do jej opravy a obnovy.
Opäť sa im podarilo zachytiť krásnu liptovskú prírodu a jedinečné zážitky.
V jednom z príspevkov sme písali o starom Ružomberku /Cez námestie tiekol potok/ a pozornosť sme venovali centru mesta. Aby u čitateľov vznikla predstava aj o širšom okolí mesta, k tomuto cieľu venujeme terajší príspevok.
Viaceré mestá v povodí Hrona v stredoveku sa vzmáhali a bohatli vďaka ťažbe rúd bohatých na drahé kovy. Ružomberok ku nim nepatril. A to už v roku 1340 medzi privilégiami dostalo mestečko právo na hľadanie a ťaženie rúd s obsahom zlata, striebra, medi, železa ...
V predchádzajúcom príspevku sme písali o najstarších stavbách v Ružomberku. Ak pátrame po najstarších stavbách v okolí Ružomberka, tak určite sa okrem Starhradu a Likavy dopracujeme k sakrálnym stavbám. Je možné, že tieto najstaršie stavby kostolov vznikali na podnet kráľa Štefana I. On na prelome 10.- 11. storočia nariadil, aby na desať dedín bol postavený jeden kostol.
V predchádzajúcom príspevku sme písali o najstarších stavbách v Ružomberku. Ak pátrame po najstarších stavbách v okolí Ružomberka, tak určite sa okrem Starhradu a Likavy dopracujeme k sakrálnym stavbám. Je možné, že tieto najstaršie stavby kostolov vznikali na podnet kráľa Štefana I. On na prelome 10.- 11. storočia nariadil, aby na desať dedín bol postavený jeden kostol.
V súčasnosti kapacitou rozsiahle kasárne sú len čiastočne využívané slovenskou armádou.
Skutočnosť, že sakrálne stavby z tohto obdobia existujú dodnes, je neodškriepiteľná skutočnosť.
Ak by sme pátrali po najstarších zachovaných stavbách mesta, určite by sme sa dopracovali k dvom. Ku Kaštieľu svätej Žofie a farskému kostolu svätého Ondreja.
Pri prechádzke chodníkom dnešného námestia uprostred statných líp a gaštanov si ani neuvedomujeme, že v minulosti tadiaľto spod dnešnej Kalvárie tiekol potok. Po oboch stranách ho lemovali zdatné topole.
Na diaľkovej ceste z Košíc do Vroclavy bol po roku 1364 Ružomberok jedným z troch mýtnych miest...
Pre verejnosť bude prístupné oficiálne už 5. októbra.
V sedemstoročných dejinách Ružomberka tých päťdesiat rokov nie je veľa a predsa toľko viditeľných zmien.
Liptáci začali svoju túru o 3:30 hod. ráno z Valaskej Dubovej. Cesta odtiaľ im bežne trvá hodinu a pol.
Malú ochutnávku toho, čo všetko nájdete vo vlogoch od Liptákov, prinášame v krátkom zostrihu.
Liptáci vyskúšali najväčší bázen na Slovensku a okúpali sa v Litpovskej Mare.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia