Je tomu 190 rokov, kedy územím Uhorska a aj Ružomberka sa prehnala epidémia cholery. Dá sa v niečom porovnať epidémia spred 190 rokov s dnešnou ?
Mestská knižnica v Ružomberku bola zriadená v zmysle zákona 29. decembra 1924 s počtom 200 kníh.
Vianoce u našich predkov boli spájané s tradíciami a zvykmi. A mnohé z nich sa v domácnostiach zachovali dodnes.
Bola poslednou, účelovou bankovou budovou postavenou v Ružomberku v rokoch 1931 – 1933.
Stredná priemyselná škola textilná a papiernická v Ružomberku bola jedinou školou tohto druhu na Slovensku a svojou štruktúrou aj v Československu.
V múzeu prebieha výstava Ružomberská čerň o tunajších vydavateľoch a tlačiaroch.
Vlkolínec. Aj v súčasnosti obývaná časť Ružomberka s pôvodnou ľudovou architektúrou. Od roku 1977 ako Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry.
Chodíme po chodníkoch mesta a skôr hľadíme do výkladov obchodov, ako by sme sa zastavili, zdvihli svoj zrak a pozreli sa aj na zaujímavé fasády niektorých vynovených domov.
Všetko sa to začalo už v detstve náruživým vzťahom bratov Artúra a Júliusa Kürtiovcov k folklóru, k zbieraniu starých listín, známok, motýľov, nerastov a iných pamiatok.
Bolo päť rokov po skončení 2. svetovej vojny. Slovensko sa spamätávalo z biedy vojnových rokov a začínalo budovať prednostne priemysel.
Každá obec má svoju históriu. Niektorá krátku, iná aj storočia trvajúcu. Hrboltová bola samostatnou obcou až do 1. decembra 1976, kedy so súhlasom občanov bola pričlenená k Ružomberku ako jeho mestská časť.
V čase, kedy si neskorá jeseň podáva ruku so zimou si pripomíname pamiatku nám najbližších ľudí, ktorí už medzi nami nie sú.
Tak hovorí kňaz na popolcovú stredu, kedy veriacich v kostole značí popolom. V podstate je výraz pravdivý. Ale nie o tom chceme polemizovať.
Hrabovská dolina. Kedysi vojenská strelnica, dnes rozsiahla rekreačná oblasť s východiskom ku lanovke na Malinô. Navštevovaná nielen lyžiarmi, cyklistami na horských bicykloch, ale v každom období množstvom rekreantov s rodinami, hľadajúcimi oddych a regeneráciu v lone krásnej prírody.
Človek vo svojom živote nadväzuje priateľstvá ku ľuďom vzťahy k prostrediu, ku svojej práci. Niečo rokmi vyprcháva, zoslabuje a zaniká. Iné pretrváva desaťročia až do konca života. Môj vzťah k ružomberskému gymnáziu patrí k tým, ktorý trvá viac ako päťdesiat rokov.
Či posledná, nikto nevie. Ale tým, že priehrada Liptovská Mara dokáže zachytiť prívalové vody, nateraz záplavy v Ružomberku nehrozia. O potope, ktorej píšeme, tá sa udiala pred takmer šesťdesiatimi rokmi.
„Utekajte chlapci, hore dolinami, _x000D_ bo vás ide lapať Ivák s hajdúchami...“_x000D_ Tak spievali mládenci okolia Ružomberka v stredoveku v obave pred polapaním a násilným odvlečením do vojenskej služby.
V životopisnej publikácii o ružomberskom rodákovi, slávnom futbalovom reprezentantovi ČSR, Viktorovi Tegelhoffovi ma zaujala stará fotografia s textom: “V takýchto robotníckych kolóniách žili aj Tegelhoffovci.“
Majú svoj dátum narodenia, vybudovania. Slúžia s menšími úpravami desaťročia. Uľahčujú ľuďom spojenie, skracujú cestu. Sú prvkotvornou, architektonickou súčasťou životného prostredia mesta.
Ale okrem Svijany 11˚ čapuje zo sudov aj Rohožec 10˚ a Weizen Primátor 12˚. Hovoríme o Concordia pube na Poľnej ulici. Prečo o tomto gastro podniku a nie o iných, keď ich v Ružomberku je toľko, že ani prsty na rukách a nohách dvoch ľudí na sčítanie nepostačujú. Dôvody sú dva.
Dnes je väčšina z vás v dôchodku a niektorí už nežijú. Veď odvtedy ubehlo 56 rokov. Bola to sláva, kedy sa otvárala ťažko zrodená, nová budova školy.
K fyziologickým procesom nášho tela patrí aj vylučovanie nepotrebných látok. Po použití záchoda spláchneme vodu a nikoho z nás nezaujíma, kam tieto organické zvyšky putujú, čo sa s nimi stane. Prečo by aj malo zaujímať? Veď to máme započítané vo finančných splátkach. Ako to bolo v stredoveku a ako v našom meste v minulosti s výlučkami ľudského tela?
Ako v modlitbe, tak aj v živote človeka je chlieb nenahraditeľnou dennou súčasťou našej potravy. Aby bol chlieb, treba múku.
Mesto Ružomberok v minulosti vyrástlo na výbežku pohoria Veľkej Fatry a Podtatranskej kotliny. V hraniciach svojho katastra zasahuje do Chočského príkrovu a Nízkych Tatier. Napriek svojej polohe vzdialenej od Tatier, mesto má svoje TATRY.
Spájajú brehy riek, spájajú ľudí. Tam, kde sú rieky, treba mosty. Ružomberok v historickej dobe vyrástol na sútoku riek Váhu a Revúcej.
Po skončení pandemických obmedzení prechádzka mestom v jedno nedeľné popoludnie nás zaviedla na Mariánsku ulicu. Neomylné čuchové bunky už z diaľky zacítili vôňu čerstvej, praženej kávy. Naše kroky nás priviedli do novej, jedinej pražiarne kávy v Ružomberku, spojenej s útulnou kaviarničkou.
Päť miliónov korún nebola ani desatina potrebných financií na výstavbu štadióna. Nasledovali žiadosti o finančnú podporu.
Uplynulo šesťdesiatpäť rokov od chvíle, kedy bol do užívania odovzdaný ukončený a skompletizovaný futbalový štadión.
Štyridsaťpäť rokov je neodmysliteľnou súčasťou Liptova. Zvykli sme si na ňu. Sme radi, že ju máme. Napriek šomraniam a protestom občanov pri plánovaní výstavby.
Ružomberok nie je mestom bohatým na pomníky a súsošia na verejnom priestranstve. Ale aj to skromné, čo máme, nepredieralo sa pred zraky verejnosti vždy s porozumením a akceptovaním. Pomník Sloboda slovenského národa na Námestí slobody dnes okoloidúci zaregistrujú bez vzrušenia a berú ho ako súčasť daného priestoru. Ale pri jeho zrode tomu tak nebolo.
Na rohu Bernolákovej a Dončovej ulice stojí budova, v ktorej sídli predajňa potravín AGRO MILK. Pred sto rokmi stála osamotená, bez susedstva iných stavieb, s neupravenými ulicami v okolí. A predsa významná a hojne navštevovaná. Bolo to prvé ružomberské kino APOLLO. Jedno z najstarších kín na Slovensku.
Možno to poznáte. Váš blízky človek má narodeniny a vy máte problém, čím ho obdarovať a urobiť mu jeho sviatok príjemným. Aj ja som sa dostal do podobnej situácie. Vtedy mi napadla spásonosná myšlienka a zašiel som do Černovej k pani Miroslave Cingelovej, ktorá už roky pečie prekrásne zdobené medovníky.
Takmer sto rokov si v Ružomberku nevieme predstaviť významné kultúrne a spoločenské podujatie usporiadané inde, ako v Kultúrnom dome.
Zastavte a zamyslite sa niekedy nad vzhľadnou budovou na rohu Podhory a Riadku. V budove je veľká predajňa drogérie a iné kancelárske priestory. Nie vždy tomu tak bolo. Budova bola postavená v roku 1908 a bol to vychýrený Hotel Čavoja /Csavoja Száloloda/. Aká je jeho história?
Komunikácia medzi ľuďmi býva o všeličom. Ak nemá byť o čom, je k pohotovosti vďačná téma o počasí.
Pivo je prastarý nápoj známy už u starých Egypťanoch pri stavbe pyramíd. Ružomberskí mešťania mali právo varenia piva odobrený už v roku 1376.
Drevo sprevádza človeka od kolísky až po hrob. Z neho si ľudia vyhotovovali predmety dennej potreby, náradie, stavali domy, vyrábali nábytok a v konečnom dôsledku od čias poznania ohňa slúžilo aj na kúrenie.
Určite každý pozná rozprávku o soli a Maruške, ktorá soľ povýšila nad zlato. Je každoročnou súčasťou vianočného televízneho vysielania. Jej vznik vychádzal z poznania o nenahraditeľnosti soli pre človeka a zvieratá.
Ako s inými významnými dňami v roku, aj s Veľkou nocou bolo u našich predkov spájaných mnoho zvykov. Niektoré z nich pretrvávajú do súčasnosti. Pripomeňme si veľkonočné zvyky z ružomberského regiónu.
Plynie sedemdesiatpäť rokov, kedy front 2. svetovej vojny prechádzal Ružomberkom. O zážitkoch, príbehoch, tragédiách, ale aj radosti po jeho prechode by ešte niekoľkí žijúci pamätníci vedeli rozprávať. My sme si vypomohli kronikou Železničnej stanice v Ružomberku, do ktorej nám ochotne dovolil nahliadnuť prednosta Marián Slovík.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia