Vojny a epidémie sú najväčším zlom, aké môžu postihnúť ľudskú spoločnosť. Platí to od prvopočiatku a bude to platiť naveky. Uplynulo sedemdesiatpäť rokov, čo na našom území skončili boje 2. svetovej vojny.
Celý svet prežíva najťažšie obdobie novodobej histórie epidémií – šírenie koronavírusu. Chrípka v predchádzajúcich desaťročiach je v porovnaní so súčasnou situáciou len slabým „odvarom“.
V jednom z predchádzajúcich príspevkov sme písali o vybudovaní vodovodu a kanalizácie v meste a zavedení elektriny do domácností a ulíc mesta. V dnešnom príspevku si pripomenieme okrúhle roky iných, nie menej dôležitých udalostí.
V každom roku si mesto môže pripomenúť okrúhle výročie určitých udalostí. Aj rok 2020 je takýmto rokom. Ani nie tak dávno, len 115 rokov je odvtedy, čo v Ružomberku vybudovali prvý vodovod a zaviedli kanalizáciu. Dovtedy ľudia používali vodu z prameňov, potoka tečúceho Rínkom a Mostovou ulicou, alebo zo studní.
Od pradávna nariadenia a rozkazy vrchnosti pre nevoľnícky ľud ohlasovali bubeníci.
Infekčné ochorenie na choleru bolo v minulosti postrachom ľudstva. Zdalo by sa, že cholerové epidémie sú už minulosťou. Opak je pravdou.
Pri životných jubileách, ale aj pri iných životných príležitostiach si zvykneme popriať „mnoho zdravia“. Generáciami ľudstvo dospelo k poznaniu, že zdravie človeka je nad všetky majetky, drahokamy, zlato, peniaze...
Chceme vám priblížiť obdobie, ako sa volilo v Ružomberku pred storočiami.
Ak váš zrak spočinie na dodnes stojacích budovách zaniknutej spoločnosti, spomeňte si, že je tomu presne sto rokov, čo v týchto miestach začal prosperovať veľkoobchod VČELA.
Zákony prírody sú také, že ak človek nezomrie na zákerné onemocnenie, alebo nešťastne pri nehode, dožije sa staroby a dôchodku. Nie každý je v takomto veku sebestačný a nie o každého sa má kto postarať. Vtedy prichádzajú na pomoc sociálne zariadenia.
Od pradávna boli úbočia Maliného využívané ako gazdovské lúky. Trávnatý terén bez skál sa v minulosti kosil a seno uskladňovali v drevených senníkoch.
Hrabovskou dolinou prejdú ročne tisíce návštevníkov. Dnes si ju už nevieme predstaviť bez vodnej nádrže – priehrady.
Vedeli ste, že aký je človek na Štedrý deň, taký bude po celý rok?
Nelichotivá zdravotná starostlivosť o obyvateľov v Ružomberku na konci 19. storočia nútila magistrát mesta hľadať spôsob ako postaviť v meste nemocnicu.
Veľký Choč ponúka jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku. Keď zvládnete túto nie najľahšiu trasu, všetko slovenské pohoria budete mať ako na dlani. Teraz dokonca aj so snehovou pokrývkou. Odvážite sa?
Trocha v ústraní je táto časť Ružomberka. Zo severu chránená pred zrakmi zvedavcov Mníchom a železničným koľajišťom a od juhu a východu Váhom a papierňou. Len mamutia reklama na poslednej priemyselnej budove voľakedy nie malého podniku Zberných surovín mohla upútať cestujúcich v autách.
Pripomeňme si niektoré ľudové tradície z minulosti v Ružomberku a v najbližšom okolí.
Na úvod príspevku niekoľko viet z tlače. „Slovenskí včelári na šampionáte v Kanade získali 20 medailí za med či medovinu a iné včelie produkty... Slovensko predstihlo počtom medailí všetky krajiny... Včelárstvu sa na Slovensku venuje 19 150 občanov a počet včelstiev stúpol na 305 000...“ / denník Pravda 11. 11. 2019/
Chceme pripomenúť čitateľom, že v tomto kalendárnom roku je tomu už s t o p ä ť rokov od začiatku činnosti vojenskej nemocnice.
Od prvých záznamov o meste Ružomberku je štvrtok trhovým dňom. Už dávno to nie je udalosť, kde bolo všetko dostať a ak si mal peniaze aj všetko kúpiť. Napriek tomu sa tradícia dodržiava. Mňa vždy upúta a zastavím sa pri vyloženom tovare košikára.
Padajúce lístie zo stromov, zber poslednej úrody z polí, studené hmlisté rána, to všetko je symptómom jesene a prípravou prírody na zimný odpočinok. V tomto pochmúrnom, nostalgickom čase, kedy slnko iba nakrátko obšťastní deň, naše myšlienky sa upierajú na tých, ktorí už medzi nami nie sú a ich životné cesty boli navždy ukončené. Cintorín.
A nie len Ružomberok. Celé povodie Váhu, Oravy, Turca v roku 1813 čelilo záplavám, aké sa dovtedy, ani potom na Slovensku nezopakovali. Na Liptove sa utopilo sedem ľudí, na Orave jeden, v Turci sedem, v Trenčianskej župe zahynulo utopením až 238 ľudí a v Nitrianskej župe 34 ľudí.
Starnúci ľudia a starnúce budovy majú niečo spoločné. Potrebujú stálu údržbu a aj výmenu opotrebovaných častí. Kým u ľudí je to problematická úloha, často neúspešná, u nehnuteľností pri dostatku finančných prostriedkov to taký problém nie je.
Kráčate po ulici a takmer sa zrazíte s mladými ľuďmi neustále ťukajúci do svojich mobilov, bez ktorých si nevedia predstaviť minúty svojho života. Za posledných tridsať rokov sa náš život vo vzájomných vzťahoch zmenil k nepoznaniu. A komunikácia medzi ľuďmi nadobudla novú dimenziu.
Pred päťdesiatimi rokmi začal vychádzať Ružomberský hlas. Ružomberskí vzdelanci príspevkami obohacovali jeho obsah a oboznamovali čitateľov s históriou vtedy 650 ročného Ružomberka. Svojimi článkami prispel aj gymnaziálny profesor Karol Trnovský a z jeho myšlienok vyberáme niekoľko do dnešného príspevku.
Mnohí mladí ľudia už nevedia, že v Ružomberku pred sto päťdesiatimi rokmi bola tehelňa. Dnes už iba hlinisko, nezbúraná budova, autobusová zastávka – Tehelňa pripomínajú, že toto miesto mnoho desaťročí patrilo tehelni a poskytovalo zamestnanie a obživu desiatkam rodín.
Všetky mestá majú svoje osobitosti, čím sa odlišujú od iných miest. Do dlažby chodníkov sú umiestňované pamätné tabuľky s vyznačenými významnými udalosťami, s menami významných osobností , ktoré mesto navštívili. V našom meste okrem informačných tabuliek na pamätných domoch máme v chodníku zabudovanú pamätnú tabuľku aj my.
Dnes si pripomíname narodenie jednej z ružomberských osobností, po Štefanovi Nikolajovi Hýrošovi je dnes pomenovaný aj park pred Liptovským múzeom v Ružomberku.
Uplynie sedemdesiatpäť rokov od vzniku SNP.
Nepatrím k domasedom vyznávajúcim papučovú kultúru. Dokiaľ moje nohy poslúchali hlavu, s rodinou sme preliezli blízke i vzdialené doliny a kopce. A s najmladším synom sme v Čutkovskej doline pri potoku prežili nie jeden víkend.
Hľadanie starých športových fotografií z Ružomberka ma priviedlo k známemu ružomberskému fotografovi Fedorovi Polónimu. Osem krížikov nepoznačilo jeho pamäť a tak pri spomienkach na minulosť Ružomberka sme mohli vo svojich predstavách nazrieť na odviaty čas a meniace sa mesto.
Turisti sa pri ňom fotia, domáci ho majú za bod stretnutí, umelci ako zaujímavý sochársky počin. Ružomberské vajce, ktoré sa v priebehu 25. rokov stalo hlavným orientačným bodom, má svoj príbeh - architektonický, duchovný, historický. Pôvodný návrh však vyzeral inak.
Najstarší Ružomberčania si určite budú pamätať časť mesta Veľký Polík spred šesťdesiat rokov. Drevený most ponad Váh povodeň dávno odniesla. Tisíce zamestnancov bavlnárskych závodov denne prechádzajú do práce cez závesnú lavicu ponad Váh.
Dávno pominula doba, v ktorej si ľudia kresadlom, alebo iným primitívnym spôsobom zakladali oheň. Keď anglický lekárnik John Walker v roku 1826 prvýkrát vyrobil predchodcov dnešných zápaliek, očakával, ako tým významne uľahčí ľuďom život.
V neskoršom stredoveku až do nástupu priemyselnej výroby väčšina výrobkov bola vyrábaná remeselníkmi, združenými v cechoch. V Anglicku, Francúzsku cechy zanikali už v 18. storočí. V Rakúsku a na území Česka v polovici 19. storočia.
V neskoršom stredoveku až do nástupu priemyselnej výroby väčšina výrobkov bola vyrábaná remeselníkmi, združenými v cechoch. V Anglicku, Francúzsku cechy zanikali už v 18. storočí. V Rakúsku a na území Česka v polovici 19. storočia.
Napadla vás niekedy myšlienka – čo bolo predtým, kým ľudia nepoznali papier ? Starí Egypťania už 2500 rokov pred našim letopočtom na písanie používali papyrus, vyrábaný ručne z vysokej trstiny. Aj slovo papier je odvodené od slova papyrus.
Poďakovanie mnohých Ružomberčanov patrí otcovi a synovi Hruboňovcom, ktorí v knihe o Ružomberku na pohľadniciach zachovali pohľady na staré mesto , jeho ulice, domy.
Vôňa pečeného mäsa, klobás, piva, vína, cukrová vata, perníky... samé dobroty pre malých i veľkých. Nepreberné množstvo textílií a iných drobností a nepotrebností, veľa ľudí, vrava, hudba, aj to je jarmok. Blíži sa aj ten ružomberský.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia