Zrod života, ktorý vytryskne z kameňa, to je príbeh ružomberského vajca

František DianSpoznávame RK2.8.2019

Okrem ruže v erbe mesta je hneď druhým symbolom vajce. Je to orientačný bod pre Ružomberčanov, miesto mnohých stretnutí, ale aj zrod niečoho nového. Práve to bolo architektonickou ideou Jozefa Hyravého pred zhruba 25. rokmi. Vajce vzniklo ako architektonický zámer ku kríženiu ulíc Mostová, Bernolákova a Podhora. „V rámci tohto som mal navrhnúť riešenie, kde by vytryskol prameň, ktorý mal tiecť ulicou až po ihlan, ktorý je tam dnes navrhnutý. To mal byť potok,“ začína rozprávanie architekt projektu ružomberského vajca.

Príbeh vajca sa postupne menil

Kedysi na začiatku ulice Podhora, kde je dnes polyfunkčný dom, bol mlyn, ktorý poháňala voda tečúca po rínku. Aj dnes tam ešte tečie. „Je to prepad vodojemu pod Kalváriou. Dnes je to ale stiahnuté do potrubia a tečie cez Mostovú,“ vysvetľuje architekt, ktorý mal ideu preniesť fenomén z minulosti ako potok do novodobej formy. „Chcel som, aby sa zachovala stopa histórie. A práve v mieste vajca mal vytrysknúť prameň a tiecť až do polovice Mostovej a tam sa mal strácať v podzemí a ísť buď vo Váhu alebo do kanalizácie,“ hovorí Hyravý. To bola idea, lenže keď architekt začal pátrať, zistil, že do potoka sú napojené splaškové systémy, takže to nebolo možné využiť a návrh padol. „Idea sa skresala, že voda vytryskne tam na mieste vajca, ale bude to formou klasického systému fontány,“ hovorí o náhradnom nápade architekt. Dnes je živý potok naznačený vo forme bielej dlažby. Návrh navyše dopĺňalo atraktívne osvetlenie. Mesto architektonický koncept najskôr schválilo, potom ho kvôli peniazom zrušilo. Vajce napokon zrealizovali ako fontánu, bez živého potoka.

Vajce, ktoré znamená život

Nejde len o monument pripomínajúci vajce, ide o skutočné vajce, ktoré malo symbolizovať zrod života a bolo originálnou architektonickou záležitosťou.

„Vajce znamená zárodok, je to zrod nového života, ktorý mal vytrysknúť z kameňa a to pokračovanie po ulici malo symbolizovať život organizmu, ktorý končí svoju púť pod tým kužeľom naznačujúcim smer ako človek končí a jeho Duch vystúpi hore. Preto je to aj tvarovo takto vyznačené. Bola to originálna záležitosť,“ vysvetľuje zaujímavú myšlienku architekt.

Vajce, ako ho vidíme dnes na križovatke troch ulíc, je kus travertínu z Ludrovského lomu, ktorý sa ešte podarilo zachovať a sochár Rastislav Biarinec z neho vytesal originálny monument v tvare vajca. „On vytesal tvar vajca a ja som ho napojil na systém fontány,“ dodáva architekt Hyravý, a tak už vajce spája tri ulice približne 25 rokov.

Vlna kritiky

Z pešej zóny sa rokmi stala dopravná komunikácia. Architekt nemlčí ani o najväčších výhradách, ktoré smeruje na radnicu. „Malo by to nejako vyzerať, ale mesto sa o to vôbec nestará.“ Môže za to aj fakt, že z pešej zóny sa stala dopravná zásobovacia komunikácia, ktorá zdevastovala celé riešenie. „Prejdite sa po tej kvalitnej kamennej dlažbe, ktorá bola navrhnutá a dnes sú skoro všetky kamene rozbité, lebo sa tam premávajú zásobovacie autá,“ poukazuje na aktuálny stav Hyravý, ktorý mestu navrhoval, aby prikázali majiteľom obchodov riešiť zásobovanie z vnútroblokov. „A to bolo možné riešiť, ale toto sa dodnes nestalo, a preto to takto vyzerá. Nesvietia tam ani zapustené svietidlá, lebo sa o to treba starať. A podobne aj na Podhore, kde sú betónová dlažba a žiarovky zničené, lebo tam chodia autá. Pešia zóna na toto nie je stavaná,“ uzatvára Jozef Hyravý – Ružomberčan a úspešný architekt, ktorý bol v porote architektonickej súťaže riešenia námestia v Martine a projektoval aj v zahraničí.