Zrod ružomberskej Kalvárie

František DianSpoznávame RK31.1.2021

V minulom roku jej bolo úctyhodných 160 rokov. Na rozdiel od iných regiónov bola v tom čase jedinou Kalváriou na Liptove. Napriek tomu, že posledné opravy na zastávkach boli vykonané pred pätnástimi rokmi, zub času sa podpísal na ich vzhľade a funkčnosti. Hovorí sa, že by mali opäť prejsť stavebnou rekonštrukciou , či premiestnením. O Kalvárii sa v minulosti dosť popísalo a stránky novín a internetu zapĺňa aj v súčasnosti, vzhľadom na pripravovanú výstavbu v jej najbližšom okolí. Nepísalo sa však o jej zrode, o myšlienke, čo viedlo k jej výstavbe. V našom príspevku vychádzame z archívnych materiálov, ktoré zhromaždil a spracoval do publikácie Jozef Kútnik Šmálov a vydal v roku 1948 pod názvom „Ružomberská kalvária.“

Prvý podnet na stavbu Kalvárie skrsol v hlave ružomberského farára Jána Nepomuka Záhoru v roku 1847. Medzi nim a farským kostolom na jednej strane a piaristami na druhej strane námestia umiestnených v kláštore, vládlo o farníkov tiché a sväté zápolenie. Aby si pripútal veriacich a upevnil vernosť ku farskému kostolu, prišiel na myšlienku ponúknuť im niečo nové, na Liptove nepoznané. Bola to myšlienka na vybudovania Kalvárie. Pre vybudovanie Kalvárie zainteresoval veriacich ako aj členov magistrátu mesta. Na výstavbu usporiadal verejnú zbierku. Ale v roku 1847 nastúpil J. N. Záhora na faru do Nemeckej Lupče. Vo víre politických udalosti v Uhorsku, výstavba /1848/ Kalvárie ostala zabudnutá. Prestali sa zbierať peniaze, „ba ani sa nevyúčtovalo z vykonanej zbierky.“ Pri odchode Záhoru z ružomberskej fary bola spísaná zápisnica, ale ani v nej, ani „v cirkevných účtoch niet zmienky o zbierke na kalváriu.“ Pochybnosti magistrátu „Záhora náležite vysvetlil a Ordinariát prijal jeho vysvetlenie a zápisnicu o vyúčtovaní bez výhrad schválil.“ Tak skončil prvý pokus o výstavbu Kalvárie.

Ružomberský magistrát odvtedy si neprávom uzurpoval právo patronátu nad cirkevnými financiami nielen v drobnostiach, ale aj pri takej investícii, ako bola stavba Kalvárie. To však nebolo so zaužívaným kostolným poriadkom. Ak sa mala obnoviť myšlienka výstavby Kalvárie, bolo potrebné, aby sa takejto iniciatívy ujal ambiciózny farár, bez ktorého by cirkevnú stavbu nebolo možné realizovať. A stalo sa. Myšlienky sa ujal nový ružomberský farár /od 17.10.1853/ Andrej Kučma. Bol nielen ambiciózny, ale aj pracovitý a pedantný na všetky jemu podliehajúce náležitosti. Za rozvoj vzdelanosti ľudu, za rozvoj školstva a pomoc chorým v čase cholery v Ružomberku /1855/ mimo iných ocenení bol vyznamenaný Krížom so zlatou korunou a Rádom Františka Jozefa I. V ružomberskej fare dal do poriadku „všetky predmety farského kostola, obstaral nové rúcha, kadidlo, ornát, pozlátené nádobky, nový orgán, nechal postaviť kaplnku v Černovej, zariadil maľby farského kostola, bočné oltáre, obnovil kostolík v Martinčeku, kaplnku sv. Vendelína v Bielom Potoku, nechal upraviť cintorín...“ Vtedy sa opäť vynorila zabudnutá myšlienka výstavby Kalvárie. Pre ambiciózneho kňaza to bola výzva, ktorej sa už nevzdal. Malo to byť korunovanie jeho životného poslania a diela. Už v auguste 1857 píše list biskupovi L. Zábojskému a žiada ho o súhlas pre stavbu Kalvárie. Súhlasnú odpoveď dostal obratom s podmienkou, že Kalváriu a kostol treba nielen postaviť, ale aj udržiavať. Po rokovaní s magistrátom úlohu starostlivosti o kaplnky dobrovoľne /!!!/ prevzalo mesto. Biskup L. Zábojský skoncipoval list pápežovi Piovi IX. so žiadosťou o udelenie plnomocných odpustkov pre kostolík na Kalvárii v Ružomberku.

Keď už bolo všetko vybavené a schválené, prikročilo sa k posviacke základného kameňa kostolíka na budúcej Kalvárii. Udialo sa tak 15. augusta 1858 za hojnej účasti veriacich. O následnom napätí a schválnostiach medzi biskupom L. Zábojským a farárom A. Kučmom sa nemienime rozpisovať. Ale v takejto atmosfére sa kostolík na Kalvárii začal budovať. Napätie medzi oboma činovníkmi cirkvi vyvrcholilo tým, že vysviacku kostolíka pôvodne mal vykonať biskup. „Lenže teraz A. Kučma už nemal záujem na tom, aby ho posviacal biskup. Sucho si žiadal vysviacku pre seba.“ Čo mu bolo umožnené.

Dňa 14. septembra 1859, na sviatok Povýšenia svätého Kríža bol kostolík za účasti asi 5 000 veriacich z Ružomberka a okolia vysvätený. Stavba stála 1833 zlatých, z čoho veriaci dali 776 a mesto 1057 zlatých a na stavbu kamenný materiál a drevo. Do nasledujúceho roka bolo vystavaných štrnásť „štácií“ krížovej cesty za sumu 548 zlatých a rovnako ako na kostolík, materiál na stavbu zastavení, darovalo mesto. Vysvätené boli 15. augusta 1860. Odvtedy každoročne na Veľkú noc a v septembri sa konali procesie z okolia na ružomberskú Kalváriu, ktorá sa stala náboženským strediskom pre Liptov. A nebola to len funkcia náboženská, ale aj národotvorná, čo bolo v čase silnejúcej maďarizácie pre Slovákov veľmi dôležité.

Prvá oprava Kalvárie bola vykonaná v roku 1904 za farára A. Kurimského a porušené obrazy v zastávkach boli nahradené plastikami od F. Stuflessera. Po skončení 2. svetovej vojny bola urobená druhá rekonštrukcia a oprava Kalvárie v rokoch 1947 – 48. A zatiaľ poslednú opravu v roku 1995 vykonal F. Šlachta. Aký osud čaká 160-ročnú ružomberskú Kalváriu, ojedinelú na Liptove, nevieme. Stavebné práce na juh od historickej cirkevnej pamiatky v najbližších mesiacoch veľa napovedia o jej ďalšej budúcnosti.