Zimný štadión

František DianSpoznávame RK13.10.2024

Letné dni vystriedala sychravá jeseň a môžeme očakávať, že sa čoskoro prihlásia aj prvé mrazy. Športy vykonávané v prírode a na vonkajších športoviskách sa pomaly sťahujú do telocviční a športových hál. Nastáva čas zimných športov.

Kým viacero z nich je závislých od snehu a mrazu, tak hokejisti a krasokorčuliari už môžu svoj obľúbený šport vykonávať na umelom ľade zimného štadióna. Viete, že je tomu 50 rokov, čo začali výkopové práce na stavbe zimného štadióna v Ružomberku?

O výstavbe zimného štadióna (ZŠ) sa začalo vážnejšie debatovať v roku 1971 ako o akcii volebného programu mesta. Na spoločnom zasadnutí pracovnej skupiny bol predseda Mestského národného výboru v Ružomberku a súčasne predseda TJ BZVIL Karol Vály, architekt mesta Anton Kulašík, riaditeľ textilky Artúr Mydlo, Juraj Ševčík, zástupcovia papierní a iných miestnych podnikov. Keď prítomní a zástupcovia Československého zväzu telesnej výchovy (ČSZTV) dali prísľub na združenie finančných prostriedkov pre výstavbu, ZŠ sa začínal stávať realitou. Projekt stavby vypracoval Celprojekt a Stavprojekt Ružomberok. Pre výstavbu bolo vybrané močaristé miesto, kde predtým počas priaznivej zimy bývalo klzisko s prírodným ľadom.

Po schválení projektu v roku 1974 prišli na stavbu prví robotníci a prvé stroje.  Na výstavbu boli združené prostriedky z mesta, textilky, papierní a ČSZTV vo výške 10,1 milióna korún. Investorom bolo mesto a za zhotoviteľa stavby bol vybraný Slovšport Žilina, závod Ružomberok, kde bol riaditeľom František Kolár. Subdodávateľmi bol stavebný závod textilky, Okresný stavebný podnik a ďalšie stavebné závody. Strojno-technologickú časť v spolupráci s SCP Ružomberok dodala firma ČKD Praha.

Zemné práce na začiatku výstavby začali sprevádzať problémy. Objavili sa pramene spodnej vody a pod ornicou 1 – 3 m hrubá vrstva rašeliny v objeme asi 12 000 m³, ktorú bolo potrebné vykopať a odviezť. Už v prvej etape výstavby sa počítalo s tým, že ZŠ bude zakrytý a preto sa pripravovali betónové pätky pre nosníky zakrytia. Za štyri roky na stavbe sa spotrebovalo 32 vagónov cementu, 1920 m³ štrku, 720 m³ reziva. Najnáročnejšou časťou výstavby bolo položenie betónu na chladiace rúrky. Betónovanie sa nesmelo prerušiť a trvalo nepretržite 68 hodín. Prvý ľad bol vyrobený 4. decembra 1978.

Slávnostné otvorenie s účasťou politických orgánov, predstaviteľov mesta a závodov podieľajúcich sa na výstavbe bolo 14.12.1978. V nasledujúci deň bola exhibícia krasokorčuliarov z BSC Budapešť, ďalší deň hokejový zápas dorastencov. Skutočný prvý priateľský hokejový zápas na umelej ľadovej ploche odohrali ligové družstvá Liptovského Mikuláša a Košíc 17. decembra. Súčasťou prvej etapy výstavby boli vybudované šatne pre hráčov, bufet, zasadačka, stupne pre divákov.

Pre druhú etapu výstavby projekt zastrešenia ZŠ vypracoval Stavprojekt v spolupráci s prof. Bašistom z VŠ Lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Zvolili unikátny spôsob zastrešenia drevenou konštrukciou. Jednotlivé časti väzníky, pre svoju veľkosť sa museli vyrábať priamo na stavbe. Zastrešenie bolo ukončené v roku 1980. Bolo to unikátne zastrešenie, v tom čase jediné v celom Československu. Zimný štadión bol vybudovaný pre 3 000  sediacich divákov z monolitického železobetónu. Prvým správcom ZŠ bol J. Ševčík a po ňom Jozef Martinka. Ani sa to nezdá, že uplynulo 50 rokov od začiatku výstavby ZŠ. Po dokončení a sprevádzkovaní slúžil hokejistom, korčuliarom, určitý čas basketbalovému klubu, na verejné zhromaždenia, ale aj iné športové podujatia. A slúži dodnes.