Z ihriska je dnes Hýrošov park. Pripomíname si narodenie Štefana Nikolaja Hýroša

František DianSpoznávame RK19.8.2019

Hýrošovci sú známym ružomberským rodom. Pri mene Hýroš si takmer každý Ružomberčan spomenie na park, ktorý sa rozprestiera v centre Ružomberka. Kedysi na tomto mieste stál futbalový štadión, no keďže sa mesto rozširovalo, vznikol park, ktorý dnes zdobí centrum Ružomberka a poskytuje priestor pre deti, matky, rôzne záujmové skupiny a zároveň slúži ako miesto oddychu i kultúrnych podujatí. Futbalový štadión v Ružomberku vybudovali až neskôr.

Hýrošov park dostal pomenovanie po členovi z Hýrošovho rodu – Štefanovi Nikolajovi Hýrošovi, ktorý sa narodil 19. augusta 1813, pričom niektoré zdroje uvádzajú dátum jeho narodenia aj 18. augusta. Zomrel 30. decembra v roku 1888. Bol katolíckym kňazom, verejným činiteľom, historikom, odborným spisovateľom, profesorom cirkevných dejín a cirkevného práva.

Písal o dejinách Liptova

Podieľal sa na založení viacerých, dodnes fungujúcich, organizácií. Štefan Nikolaj Hýroš patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej a tiež Spolku sv. Vojtecha. Podieľal sa aj na založení slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom. Z jeho publikačnej činnosti je zjavné, že ho zaujímali aj dejiny Liptova a okolia, V roku 1876 napísal Zámok Lykava a jeho Páni, poťahom na državie, Lyptov a okolie. Ďalšia kniha, kde sa venoval najstarším liptovským kostolom, ostala v Hýrošovej rukopisnej podobe.

Zapísal sa do celoslovenských dejín

Svoj kňazský život strávil v Liptovskom Trnovci , v Hybiach a v Liptovskom Michale. Ako profesor cirkevného práva pôsobil v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Podľa Monografie mesta Ružomberok patril k účastníkom memorandového zhromaždenia v Martine v roku 1861 a tiež bol členom delegácie, odovzdávajúca Memorandum národa slovenského podpredsedovi uhorského snemu Kolomanovi Tisovi a tiež bol členom delegácie takzvaného viedenského memoranda, ktorá uvedený dokument predložila Františkovi Jozefovi I., uvádza sa v monografii.