Tak sa budovalo ľudové letectvo

František DianSpoznávame RK18.2.2024

Túžba človeka lietať vo vzduchu ako vtáky, je stará ako ľudstvo samo. Od čias bájneho Ikara až do zhotovenia prvého skutočného lietadla uplynulo veľa storočí. Prvým lietadlom, ktoré pristálo v Ružomberku a ľudia si ho mohli z blízka poobzerať, bol pamätný deň 5. októbra 1913. Vtedy na lúke vojenského cvičiska za Kaštieľom svätej Žofie pristál so svojim vlastnoručne vyrobeným lietadlom Andrej Kvass... A potom Ružomberčania desaťročia pozerali zo zeme na oblohu a lietajúce motorové stroje. Ale tie počas 2. svetovej vojny neprinášali radosť ľuďom, ale skazonosné bombardovanie častí mesta.

Základy športového lietania v Ružomberku boli položené už za Slovenského štátu v roku 1941. Ale až po vojne začal skutočný rozvoj športového lietania. V roku 1947 na súčasnom letisku v Liskovej Aeroklub z Popradu zorganizoval letecký deň. Podujatie sledovalo do 20 000 ľudí zo širokého okolia. Následne bol v Ružomberku založený aeroklub, ktorého prvým predsedom bol Ružomberčan Ferdinand Štulák. Aeroklub vlastnil dva klzáky a na nich prebiehal výcvik nad Štiavničkou. Štartovalo sa za pomoci gumového lana – navijaka. Nábor nových adeptov lietania bol organizovaný v meste a v ružomberských závodoch. Začala sa éra budovania ľudového letectva. Čo je z dnešného hľadiska nepredstaviteľné, výcvik bol bezplatný, zdarma !!!

V BZ VIL vznikol „Aeroklub Leninových závodov“ vo februári 1951. V podnikových novinách „Rybárpoľský textilák“ aj takto lákali záujemcov o letecký šport. „Voláme chlapcov a dievčatá do nášho klubu, staňte sa členmi... Máme fungujúci modelársky krúžok, plachtársky odbor začal už s výcvikom tridsiatich členov a v blízkej budúcnosti začne aj motorový výcvik... Na letisku máme šesť bezmotorových lietadiel, štartovací navijak...Chceme vyškoliť 120 ľudí na stupeň „B“ a tridsať na stupeň „C“... Výcvik je úplne bezplatný a býva v sobotu popoludní a po nedeliach... Počas celozávodnej dovolenky plánujeme dvojtýždňový výcvikový tábor...“ A boli uvedené kontaktné osoby, u ktorých sa bolo možné prihlásiť: Chládek, Kupčo, Kyška. Aby autor článku oslovil aj prevažujúce dievčatá z textilky, vtipne napísal. „Dievčatá ! Budete mať jedinečnú príležitosť pozerať na mužov zhora...“

Možno povojnovej republike právom vyčítať množstvo skrivodlivosti, vykonštruovaných procesov, biedu ľudí, lístkový systém, nedostatok mnohých druhov tovaru a základných potravín... Ale jedno nemožno uprieť. Na šport, výstavbu športovísk vedenie štátu finančné prostriedky vyčlenilo. Dôvodom bol záujem o zdatnosť národa, pripravenosť na prípadnú vojnu a prezentácia jednotného myslenia a konania pri budovaní socializmu.

Foto: archív Mariána Turana.