Tak Rybárpole vítalo osloboditeľov

František DianSpoznávame RK30.3.2025

Koniec 2. svetovej vojny na území Liptova. Prvé hodiny v oslobodenom Ružomberku. Miesto pátosu a oslavných rečí k udalostiam prvých hodín po oslobodení dáme prednosť upravenému príspevku uverejnenému v ružomberských novinách VPRED v č. 1/1945 zo dňa 17. apríla 1945.

Po dlhých mesiacoch očakávania, v jarné ráno 5. apríla 1945, všetkých obyvateľov Ružomberka prenikol pocit šťastia a uspokojenia. Po ničivých detonáciách v meste zistili, že nemeckí „priatelia“ opustili vyrabované mesto. Ľudia s radostným vzrušením vítali prvé ruské hliadky, ktoré sa objavili v uliciach mesta. Ružomberok vítal svojich osloboditeľov. Explózie Nemcami vyhodených mostov a železničnej stanice utíchli. V mračnách sa nad mestom rozplynul aj dym a zápach z výbušnín. Od Likavky sa prískokmi blížili hliadky osloboditeľskej armády.

Obyvatelia robotníckej kolónie v Rybárpoli vybiehajú zo svojich domov v ústrety prichádzajúcim vojakom. „Nazdar !“ a srdečné stisky rúk neodolateľne účinkujú. „Konečne ste tu !“ Vlna vzrušenia zasahuje dav ľudí. Objímaniam a stiskom rúk niet konca. Z domov vychádzajú aj ženy a devy s košíkmi a ponukou toho, čo mali. Chlieb, limonáda, kanva čaju, ale aj zákusky. Vyberajú sa aj staré zásoby cigariet a fajčiva. Mnohí robotníci ponúkajú z posledného, čo majú. Jeden z vojakov s dojatím ďakuje za neočakávané prijatie a vraví: „Prešli sme už veľkou čiastkou Slovenska, ale nikde nás tak srdečne a pohostinne neprivítali, ako tu. Robotnícke srdce je zlaté !“

„Ale vojaci sa neveľmi zdržujú, musia pokračovať, povinnosť volá. Prvé hliadky už dávno mladší z robotníkov vyprevadili cez hory a upozornili ich na postavenie ustupujúcich Nemcov. Po ceste pod Čebraťom prichádzalo delostrelectvo a vojenské nákladiaky. Nemcami poškodená cesta pod Kuskovou vilou im nedovolila pokračovať v jazde. Len čo to Rybárpoľčania zistili, bez výzvy sa chopili lopát, čakanov. Robotník ako majster, všetci bez rozdielu začali opravovať poškodenú cestu.

Všetko preto, aby armáda s technikou mohla pokračovať ďalej a hnať odvekého nepriateľa Slavianov tam, odkiaľ prišli. Ani černovskí občania neostali nečinní. Hoci v minulosti často kolísali vo svojom postoji k osloboditeľským akciám, dnes bez výzvy sa postavili na správnu stranu. Vzali lopaty, fúriky a za krátky čas zasypali jamy na rozbitej hradskej po výbuchoch Nemcami nastražených mín. Tí mladší a znalí okolia, okľukami cez hory viedli vojakov 1. československej brigády k palebným postaveniam Nemcov. Celé Slovensko ešte nebolo oslobodené. Bolo potrebné pokračovať ďalej na západ.“

Ružomberčania len pomaly vnímali novú skutočnosť. Zdalo sa im to ako sen. V prvých dňoch sa strhávali zo spánku, či ich azda nejdú odvliecť do Nemecka na nútené práce. No každým dňom sa viac a viac upokojovali a vyrovnávali s novou skutočnosťou. Bolo treba zabudnúť na minulé roky a začať pracovať na obnove a sprevádzkovaní ukrytých strojov vo fabrikách. Opravovať mosty a cesty. Začať vyrábať papier, textil, elektrinu, drevo, tehlu... Začať obrábať polia, aby mali z čoho žiť. Také boli prvé hodiny a dni v oslobodenom Ružomberku.