Stanica ako kúpeľná stavba

František DianSpoznávame RK31.10.2021

Možno si pri pohľade na budovu železničnej stanice v Ružomberku všimnete, že v jej priečelí je uvedený rok 1871. Je to rok, v ktorom 8. decembra 1871 prešiel koľajami prvý vlak ťahaný parnou lokomotívou – parovozom. Tak vtedy ľudia nazývali prvé parné vlaky. Otvorenie prevádzky vlakovej dopravy bolo slávnostné za prítomnosti mešťanostu M. Janča. V tom roku bola postavená aj staničná budova. Nebola takého vzhľadu, ako ju poznáme dnes.

Mesto uvítalo stavbu železnice a ústretovo pod stavbu železničnej stanice poskytlo pozemok a na výstavbu staničnej budovy potrebný materiál. Pôvodnú budovu plánovali železnice postaviť celú z dreva. Počas výstavby bolo vedením železníc rozhodnuté stavať murované stanice. Vystavaná bola neveľká budova v kombinácii z muriva a dreva. Na tú dobu preprave ľudí postačovala. Rozvoj textilného a papierenského priemyslu v meste na prelome 19. a 20. storočia si žiadal aj nárast pracovných síl z blízkeho okolia. Počet dochádzajúcich ľudí za prácou vlakom sa zvyšoval a priestory stanice nepostačovali. Preto v roku 1912 vedenie železníc pristúpilo k prestavaniu a zväčšeniu staničnej budovy. Rozhodli sa pre stavbu po vzore kúpeľných miest s hrazdeným murivom.

Staničná budova bola prestavaná v romantickom duchu. Využíva motívy secesie kombinované s folklórnymi prvkami. Z ľudových staviteľských vzorov vychádzajú strešné nadstavby a maľované vyrezávané štíty. Secesné je množstvo umelecko-remeselných detailov v interiéri a v exteriéri stavby. Z tohto obdobia pochádza aj úprava perónu – nástupišťa a odbavovacej haly. Do objektu bola zakomponovaná aj hranolovitá vodárenská veža s nádržou vody pre „napájanie lokomotív“. Nevieme, či do veže bola spočiatku čerpaná voda z likavského potoka poblíž pretekajúceho, alebo z Váhu. Po 2. svetovej vojne bola nádrž napojená na mestský vodovod. Budova stanice prešla za 150 rokov viacerými úpravami, ktoré žiaľ nie vždy rešpektovali pôvodný charakter /1965, 1976, 2002/. Pri úpravách v roku 1976 boli na 1. poschodí zriadené pre zamestnancov kancelárie.

Na konci 2. svetovej vojny ustupujúca nemecká armáda okrem zničenia koľajišťa vyhodila do povetria budovu staničnej pokladnice, časť skladu, nakladaciu rampu a vodáreň s nádržou na vodu. Trvalo dva mesiace, kým sa podarilo trať sprejazdniť.

Architektúra budovy železničnej stanice je pozoruhodná a preto bola vyhlásená za kultúrnu národnú pamiatku. Dúfame, že súčasná doba modernizácie železníc neobíde ani Ružomberok. Veríme, že cestujúci sa dočkajú väčšieho pohodlia a vybudovania chýbajúceho nástupišťa tak, ako to majú menej významné stanice na tejto trati.