Život sa uberá vlastným tempom, či do neho zasahujeme, alebo sa prispôsobujeme. Vnímame a pamätáme si udalosti posledných mesiacov, alebo rokov. Je to prirodzené. Načo by sme v hlave držali síce podstatné veci, ale ktoré sa nás nedotýkajú. Ak si po desaťročiach prečítame to, čo sa prihodilo v minulosti v meste, pôsobí to ako nová informácia. Aj preto dnes čitateľom ponúkame v novinách zapísané správy z roku 1937. A nie sú to bezvýznamné správy.
Ružomberok mal v roku 1937 najväčšiu rozlohu spomedzi všetkých miest na Slovensku. Podľa úradnej štatistiky mali mestá s viac ako 10 000 obyvateľmi nasledujúcu rozlohu svojho územia: Ružomberok 119 km², Košice 93 km², Bratislava 81 km².
Pripravovala sa renovácia mestského domu – radnice za 600 000 Kč. Bude zavedené do všetkých miestností ústredné kúrenie, vodovod, dlažba, telefón, nový nábytok. Iba veľkej zasadačky sa to nedotkne, tá už bola renovovaná. Zvonku sa urobí nová fasáda. Úrad sa počas renovácie presťahuje na prízemie Liptovského múzea.
Vojenská správa odmietla prevzatie mestskej nemocnice pre svoje účely do svojho majetku. Lebo objekty nevyhovujú vojenským cieľom. Preto mesto ponúklo mestskú nemocnicu, ktorá zaťažuje jeho rozpočet, do správy Krajinskému úradu. Ale vojsko v Ružomberku chcelo mať nemocnicu. Preto si vojenskí hodnostári so zástupcami mesta prezreli pozemky v okolí mesta pre výstavbu novej vojenskej nemocnice. Najlepšie polohou zodpovedal priestor na Kňažke a v Rovni, kde by sa našlo 7 000 – 8 000 m² rovinatej, slnečnej plochy , prístupnej po železnici. Nová nemocnica má mať 540 postelí a 30 lekárov. Nakoniec sa rozhodli stavať nemocnicu v Rovni. (Stará vojenská baraková nemocnica bola v Ružomberku postavená už v roku 1914. Dnes ÚVN Ružomberok patrí medzi najväčších zamestnávateľov v regióne.)
Od starostu mesta Antona Mederlyho bol oproti mestskej nemocnici odkúpený pozemok pre výstavbu liečebného pavilónu. (Neskoršie bol pavilón Ružomberčanmi nazývaný „nemocenská“.)
Rybárpoľská textilka mala toľko objednávok na tovar do zahraničia, že najala nových pracovníkov. Zamestnávala vyše 4 000 ľudí.
Stará papiereň zmodernizovala svoju výrobu a s novými strojmi začala vyrábať najjemnejší papier a konkurovať zahraničným firmám.
Na bývalom vojenskom cvičisku za Kaštieľom sv. Žofie bola dokončená výstavba delostreleckých kasárni.
Za 76 000 Kč sa upravovala cesta a vozovka Veľkého Závozu.
Na Rínku a Nemeckej ulici boli vymenené drevené elektrické stĺpy za železné.
Za 90 000 Kč Ing. Oto Říha vypracoval projekt obecnej kanalizácie v Ružomberku. Ministerstvo poľnohospodárstva projekt odobrilo a Krajinský úrad nariadil jeho detailnejšie dopracovanie pre celé územie aj vzhľadom na pripravovanú reguláciu riek.
Sondovaním začali prípravné práce na Paračke, kadiaľ sa pripravuje premostenie Váhu a železnice z magistrály na Oravu. (Žiaľ, aj vplyvom vojny bolo dielo realizované až v roku 1965.)
V roku 1937 uplynulo 25 rokov, čo v ružomberskej Páričkovej tlačiarni začal redaktor Valér Kubányi vydávať znamenité „Veselé noviny“, ktoré pod rúškom vtipu a žartu šľahali výstrednosti maďarskej politiky. Pri tejto príležitosti si na nebohého Kubányiho zaspomínali priatelia a chystali výber z jeho „Veselých novín“.