Spomienky na nie tak starý Ružomberok

František DianSpoznávame RK4.8.2019

Vyrastal v rodičovskom dome /dnes Hypocentrum/ pri Fullovej galérii . Na rohu Mostovej ulice a Bernolákovej /kedysi Masarykovej/ ulice stojí Grillovský dom. V ňom mal jeho otec v štyridsiatych rokoch predajňu – lahôdkareň s názvom Korzo – Bodega. K dostaniu boli kvalitné zahraničné tovary z Prahy, Viedne a víno zo Skalice. Aj preto v Bodege nebola núdza o solventných zákazníkov nielen z Ružomberka, ale aj z okolitých miest z Dolného Kubína, Liptovského Mikuláša a Martina. Jeho otec mal v pláne pri rodičovskom dome vybudovať do svahu pivnicu – vináreň. Ale stihol iba oporný múr a vchod, ktorý za budovou Hipocentra uvidíte aj dnes.

Pred Kultúrou bolo stanovište taxíkov, kancelária kina, elektroobchod Sliackeho, Krónerová drogéria. Vedľa Bodegy bola cukráreň Orión s veľkou modrou hviezdou a smerom nadol Keyzlarovo kvetinárstvo. Od Kultúry až po kino Partizán /predtým Apollo/ bolo korzo, po ktorom v podvečer a v nedeľu popoludní sa mladí ľudia prechádzali – korzovali a hľadali svojich vyvolených – aspoň v predstavách. „Najbližšie k nášmu domu bola Kláštorná ulica a Nemecká ulica. Tam som s kamarátmi strávil najviac času.“ Z Kláštornej ulice zostali iba novšie domy pri Liptovskom múzeu so zaoblenými rohmi a prízemný domček /dnes m. i. aj neurologická ambulancia/. Ostatné malé domčeky boli zbúrané a ustúpili výstavbe panelákov na Salvovej ulici. V Kláštornej ulici mali Hankerovci kovoobrábaciu dielňu, vedľa bola opravovňa pneumatík pán Kudličku, krajčírstvo Solanciho. Na dnešnom Námestí slobody bola na jednej strane tlačiareň Štecko-Trepáň. Pamätná tabula pripomína miesto tlačiarne. A na druhej strane pri Fullovej reštaurácii vedľa uličky bola trafika a drevené búdy, v ktorých Bulhari – zeleninári predávali zeleninu.

Na jednej z hlavných ulíc, Nemeckej ulici /v miestach, kde stoja Kocky/ mal pán Klein prevádzku autodopravy a veľký dvor s garážami siahal až po Medveckého ulicu. Po znárodnení v roku 1948 sa pán Klein stal vedúcim autodopravy Komunálnych služieb. Na Nemeckej ulici bola aj pekáreň, kam v starších časoch gazdinky nosievali v košíkoch vykysnutý a vymiesený chlieb na upečenie. Na tejto ulici stála mimo iných obchodíkov aj plniareň piva a malinoviek – kracheliek. Cesta ulice bola dláždená mačacími hlavami /kockami/, ale v lete bola dosť prašná. Aj preto mesto zariadilo , že v lete včas ráno polievacie auto so sladkastým výluhom zo Sola polialo ulicu a čiastočky prachu sa tak pozliepali.

Od Liptovského múzea ku kláštoru dnes vedie vybudované kamenné schodište. Kedysi to bol iba chodník, keď popršalo tak blatistý a cez zimu po zamrznutí a posnežení šmýkačka pre študentov starého gymnázia dolu schádzajúcich. Bytovky na Makovického ulici sa stavali až v päťdesiatych rokoch. Od Fullovej galérie na Satelity dnes vedie chodník. Pri pozornosti si všimneme, že na niektorých miestach v svahu /po ľavej strane/ sú priehlbiny. To cez vojnu boli protiletecké okopy pre postavenie delostreleckých batérií. Zachovali sa osemdesiat rokov. Na mieste dnešných Satelitov boli terasovité políčka s lúkami. Ešte v roku 1965 sme ako futbalisti viacero tréningov absolvovali na týchto políčkach. Niektoré boli ešte obrábané, iné ovocnými stromami vysadené, ale väčšinou zarastené trávou. Dnešná Makovického ulica /predtým Májekova/ bola tichá, slepo končiaca pri štadióne. Dnes je to jedna z najfrekventovanejších ulíc mesta spájajúca juh a východ mesta so západom.