Špiritizmus v Ružomberku

František DianSpoznávame RK29.5.2022

Z času na čas pred spaním siahnem po knihe „Špiritizmus či parapsychológia“ od Univ. Prof. Dr. Alexandra Spesza napísanej v roku 1946 a v slovenskom preklade vydanej v roku 1990. Zamýšľam sa nad javmi ako telepatia, proroctvo, jasnovidenie, levitácie...

Dochádzam k poznaniu, že okolo nás je množstvo nevysvetlených javov, príhod, znamení. A to aj napriek tomu, že ľudstvo v 21. storočí sa chváli takým technickým pokrokom a úspechmi, aký ani fantázia a predstavivosť človeka nepredpokladala. Na úvod citát z vyššie menovanej knihy. „Parapsychológia, či špiritizmus, pokiaľ ju možno označiť za vedu, sa zaoberá a študuje nevysvetliteľné javy ľudskej duše, tajomné zjavenia i znamenia, ktoré jestvujú buď nezávisle od ľudského vedomia, alebo sú jeho výplodmi.“ Prečo otváram a venujem sa tejto téme ? V starých novinách Republikán (č. 31,32/1926) som objavil príspevky o „Rozvratných špiritistoch v Ružomberku.“ Podelím sa s čitateľmi o popísaný problém, ktorý pred sto rokmi rezonoval v Ružomberku.

„V Ružomberku už od dvoch rokov jestvuje tajná, políciou nepovolená špiritistická spoločnosť, ktorá vzbudzuje v najširších kruhoch verejnosti veľké rozhorčenie a najpríkrejšie odsudzovanie. Sú známe osoby, staršie dámy bez vážnych starostí a seriózneho zamestnania, ktoré sa dvakrát v týždni schádzajú v istom dome na Riadku k špiritistickým večierkom. Sedenia sa môžu zúčastniť len členovia spolku. Vyvolávanie duchov sa deje po tme a v naprostej tichosti. Vyvolávajú duše zomrelých synov, neviest, otcov, bratov a vyzvedajú sa o záhrobnom živote, ale aj o pozemskom živote príbuzných.“ Autor príspevku potom poukazuje, že vinou špiritizmu došlo k rozvráteniu troch manželstiev (pozn. bez udania mien). „Na políciu prišiel jeden ružomberský občan a žiadal pomoc polície a zakročenie proti špiritistom. S manželkou žili 25 rokov v pokoji a šťastí, keď sa ich dom stal javiskom sporov a hádok. Všetko preto, lebo manželka vstúpila do špiritistického spolku... Smutné je že členmi ružomberských špiritistov sú prevažne vzdelané a dobre vychované dámy...“

Je samozrejmé, že v prostredí mesta vzbudili uverejnené články pozornosť a záujem. Slúži ku cti a objektivite redakcie novín, že uverejnila aj opačné reakcie občanov. Na článok reagoval aj Emil Kraus, ktorý označil „špiritizmus za vedu posilňujúcu vo viere a je základom každej vedy a nie čarodejníctvom, bosoráctvom, ako by sa snáď mohlo myslieť...“ Podľa autora príspevku novín (Redakcia) členmi špiritistického spolku boli ľudia nespokojní sami so sebou, postihnutí nešťastím v rodine, vekom pokročilí, duševne prepracovaní, so slabou nervovou sústavou a často – podivíni. Vraj sa regrutujú z bývalých ateistov a pantheistov, ktorí sa za 24 hodín stali pravovernými kresťanmi. Skutočnosťou bolo, že vo viacerých rodinách manželia zakázali manželkám účasť na špiritistických seansách, lebo dochádzalo k vážnym rozbrojom v rodinách. Dokonca „v nábožnej židovskej rodine žena začne nosiť na hrudi kríž, čo je odznak stúpenca špiritistického hnutia a vyvoláva rodinné scény... Prečo dali pred dvoma rokmi volať jednu bohatú vdovu v Ružomberku, aby prišla na zasadanie, lebo duch jej muža sa hlásil a chcel sa s ňou rozprávať. Menovaná odkázala, aby ju neobťažovali s takými vecami a od vtedy má pokoj. A duch jej manžela ju viac nevolal.“

Nie, nechcem zaujímať postoj a stanovisko k situácii spred sto rokov v našom meste. Ľudská spoločnosť sa za ten čas zmenila, vyspela. Mnohé spoznala a objasnila a naopak objavila aj množstvo nevysvetliteľných záhad. Je na každom rozumnom človekovi, aby si zvážil a vybral z poznania sveta a vesmíru to, v čo verí. A k tomu by ho nemal nikto prehovárať a donucovať.