Špirála života

František DianSpoznávame RK27.10.2024

Priznám sa, že s obľubou listujem v starých novinách a časopisoch a čítam príspevky autorov, ktorí už dávno nie sú na tomto svete. Pominuli už aj opisované udalosti a osoby, „hrdinovia“ príbehu doby minulej. Poskytuje mi to obraz zabudnutého života nášho mesta a regiónu.

Pripomína mi to názory ľudí, ohovárania, spory, prieky, postoje na hospodárstvo, politiku, vierovyznanie, migráciu a utečenectvo pred vojnou, na šport, kultúru, proste na všetky oblasti. Stále viac nadobúdam dojem, že život ľudí sa síce vyvíja, zdokonaľuje, ale v špirále sa opakuje a vracia k problémom, ktoré tu už boli v minulosti. Čitateľom nechávame utvoriť si vlastný názor na nasledujúce riadky uverejnené pred takmer deväťdesiatimi rokmi v novinách „Liptovské hlasy“ (č. 31/1937). Upútal ma príspevok s nadpisom „Móda, nevkus, či nemrav?“

Autor kritického článku tvrdí, že nechce byť mravokárcom, spiatočníkom, ale do jeho kritérií hodnôt nezapasovalo obliekanie mladých dievčat prichádzajúcich do Vysokých Tatier a podtatranských miest a dedín. „To značí, že sa tu nemôže človek obliekať tak, ako v zapadnutej dedine. Tu prichádza najvyberanejšia  spoločnosť Európy a v obliekaní treba dbať na formu a vlastný zovňajšok. Ale to, čo v posledných mesiacoch robia mnohé naše dievčatá, hraničí s krajným nevkusom a pomaly s „nemravom“. Prísť do kúpeľných a iných miest korzovať v kratučkých nohavičkách, ku ktorým „dáma“ nosí len hlboko vpredu i vzadu vystrihnuté tričko, kúpačky, prípadne akúsi podprsenku, to nemožno trpieť bez ostychu a pokarhania. Lebo takýto úbor sa hodí do hôr, nie na ulicu, alebo do spoločnosti. Prísť na ulicu polonahej žene sa nesvedčí. V nedeľu v desaťtisícovom okresnom meste (Ružomberok?)  večer na korze sa prechádzal tucet  takýchto polonahých dievčat. Chodili po korze hore-dolu a dávali svoje telo „na verejný obdiv“, miešajúc sa medzi slušne oblečené domáce obyvateľstvo.“

Každý máme svoj vkus, obľúbené oblečenie, obutie, v ktorom sa cítime pohodlne a príjemne. Tak, ako nás iní rešpektujú, nechajme aj my ostatných okolo seba obliekať sa tak, ako sa im to páči. Neviem si predstaviť autora predchádzajúcich riadkov, keby sa preniesol do súčasnej doby. Videl obliekanie  súčasných dievčat a žien, videl reklamy v televízii, v novinách a časopisoch, sledoval pochod a zhromažďovanie príslušníkov LGBT, pozeral filmy a videá. Doba sa mení a s ňou sa menia aj ľudia. Asi to tak má byť. Nechať všetko plynúť svojim vývojom a nezasahovať do toho, čo zmeniť nie je možné.