Sladká, ale bodavá záľuba

František DianSpoznávame RK17.11.2019

Ani historici nevedia, kedy človek začal využívať produkt včiel – med.

Predpokladajú, že užitočnosť včiel poznal už praveký človek, len jeho spôsob získavania sa rovnal zberateľskej činnosti a nie uvedomelému chovu a starostlivosti o včelstvo.

Prvá zmienka o včelárstve v Liptove je z roku 1265, kedy kráľ Belo IV. na vypriahnuté územie lákal nových osadníkov a sľuboval im oslobodenie od povinnosti odovzdávať v desiatku mimo iného aj med. Ďalšia zmienka o chovaní včiel je z roku 1645, kedy župan Gašpar Ilešházy sľuboval cisárskemu vojsku ako odmenu za obranu okrem iného , aj med. Uvedené údaje nás vedú k poznaniu, že včelárstvo na území Liptova bolo rozšírenou činnosťou a záľubou už v dávnych storočiach. A medu v okolí Ružomberka bolo asi nadostač. Š. N. Hyroš uvádza, že v roku 1560 pinta medu /asi 1,7 l/ na Liptove stála 3 babky /100 babiek = 1 zlatý/. Ľudia cukor nepoznali a osladiť si mohli len medom. V Ružomberku sa cukor spomína až v roku 1788. Medzi prvých slovenských literátov, ktorí aj v písomnej forme šírili osvetu o chove včiel patril Juraj Fandly. Vo svoje práci „Pilní polní a domajší hospodár“ /1792/ pojednáva okrem iných rád pre hospodárov aj o včelárstve.

Ale o skutočné ponaučenia pre včelárov sa zaslúžili Ján Čajda a Štefan Závodník – farár a dekan z Pružinej. Oni v roku 1869 pripravovali a v roku 1871 založili „Spolok slovenských včelárov v Horňom Uhorsku“. Predsedom spolku sa stal Š. Závodník. V roku založenia spolku prostredníctvom Matice slovenskej vydali 92 stranovú príručku „Včelár na Slovensku“ /1871/ s teoretickými poznatkami a praktickými radami. Z uvedenej príručky odcitujeme niekoľko viet v pôvodnom jazyku.

„Ak pozorujeme spoločný život včiel, vidíme, že tieto chovajú ku sebe lásku k vlasti a rodu. Vidíme, jako dve, ba i viac včiel z rozličných klátov nielen na jednom strome, ale i na jednom malom kvietočku sedia a medzi sebou predsa nikdy sa nepobijú. Celkom v tichosti, neprekážajúc jedna druhej, bez závisti zbierajú si dary od Všehovládcu jim podávané... Tu nevidíš žiadne ubližovanie, žiadne prenasledovanie, žiadnych náruživostí a vášni – ale všade a vo všetkom tú najpríkladnejšiu svornosť... A či to nevypadá naopak u mnohých pokrvných rodinách ľudských ? Hľaď človeče, zahanbi sa a nasleduj včielky v tejto ich svornosti !... Keď by ale včela, trebárs z najbližšieho susedného národa do domu jiných ukradnúť sa opovážila a na jich poklady čiahala, beda jej...“

Na základe vzniku Spolku slovenských včelárov vznikali po Slovensku miestne a okresné včelárske spolky. Tak tomu bolo aj v Ružomberku, kde bol založený prvý včelársky spolok. Jedným z členov organizovaných v spolku včelárov bol Jozef Bohúň. Býval v Hlbokej doline a o včelárstve uverejnil článok v Národných novinách /č. 51/1917/, z ktorého vyberáme. „Včelárstvo v mojej rodine išlo z pokolenia na pokolenie. Samostatne včelárim už vyše 40 rokov so zdedenými včelami. Ich stav doviedol som na 80 čeľadí, choroba a iné príčiny zmenšili ho na 39. Za pokrok vo včelárstve dostal som čestnú medailu na Miléniovej výstavke v Pešti v roku 1896.“ V príspevku o starostlivosti o včelstvo hovorí aj nasledovné vety. „Čistotná včielka len von z úľa vyčisti, vypráši sa výletom. To sa stáva v ktorýkoľvek slnečný deň, hoci aj v januári, či vo februári. Prechladnuté, choré včielky ochorejú aj v úli tým skorej, jestli sú v chladom...“ I sťažoval sa, že v roku 1916 po lese sa túlali zlodeji, zbehovia utekajúci z vojny. Tí mu vyrabovali štyri úle. Nakoniec ich žandári chytili, keď si za rána pri vybudovanej skrýši v lese chceli variť ukradnuté kozie mäso. A boli to zlodeji z blízkej dediny od Ružomberka.

K rozvoju včelárstva na Slovensku výrazne napomohol vznik prvej ČSR v roku 1918. V Ružomberku bol 6. júla 1919 založený nový včelársky spolok, pri zrode ktorého bol Václav Jakš, vyššie uvedený Jozef Bohúň a Jozef Faith z Bieleho Potoka. Spolok mal 55 členov. V rôznych obdobiach a politických zmenách prechádzal obmenou, ale nezanikol a trvá dodnes. V súčasnosti je v ružomberskom regióne registrovaných 150 členov a 15 čaká na registráciu. Evidovaných je 1665 včelstiev. Je to však relatívny údaj, pretože niekedy choroby včiel, inokedy medvede, alebo iné príčiny majú vplyv na početnosť včelstiev.

Práca včelárov je náročná, ale je aj zábavou, užitočnou vášňou. Včelstvo tak, ako iné domáce zvieratá, potrebuje pravidelnú starostlivosť. Potom sa odvďačí sladkou odmenou. Tak, ako každé remeslo v minulosti malo svojho patróna z radu svätcov, tak aj včelári majú svojho patróna, ktorým je svätý Ambróz.