Ružomberské kasárne

František DianSpoznávame RK3.11.2018

Čo pamäť siaha a historici v dokumentoch zapísali, Ružomberok bol od pradávna križovatkou ciest. Nielen obchodných, poštových, ale hlavne vojenských. Pre ubytovanie vojska mesto nemalo postavené kasárne. Dokiaľ existoval hrad Likava, boli vojaci ubytovaní v hrade. Po zbúraní hradu /1707/ celá správa likavského panstva sa presťahovala do Kaštieľa svätej Žofie. Pre ubytovanie vojakov začala mimo iných účelov slúžiť hospodárska budova kaštieľa, ktorá stála na mieste už neprevádzkovanej budovy gynekológie a detského oddelenia.

Hospodárska budova kaštieľa však príležitostne slúžila ubytovaným vojskám už predtým. A aj preto , alebo hlavne preto sa zaužíval starší názov „staré kasárne“ a neskoršie po roku 1870 „honvédske kasárne“. Tento druhý názov bol udomácnený z dôvodu, že v kasárňach pobývali cisárske vojská a neskoršie aj maďarské vojská . V roku 1852 dostalo mesto na stály pobyt cisárske vojsko. Výdavky na udržiavanie armády mesto priveľmi zaťažovalo a tak sa snažilo vojska zbaviť. Lenže Ružomberok je strategickým mestom na križovatke ciest a vojenskí generáli sa tohto významného bodu nemienili vzdať. Hoci v roku 1869 cisárske vojsko z Ružomberka odišlo, nahradil ho prápor trenčianskeho honvédskeho pluku s veliteľom Jozefom Hrabovským a naďalej boli ubytovaní v starých kasárňach. Kasárne však kapacitou nepostačovali a velenie armády požadovalo v Ružomberku zvýšenie stavu vojakov. Východiskom by bolo postavenie nových kasárni. Ako ústretovosť armáde postavilo mesto v Hrabovskej doline v roku 1872 vojenskú strelnicu, ale ku stavbe kasární sa neveľmi chcelo.

Na naliehanie velenia armády o stavbe kasární, mesto 6. apríla 1898 prijalo uznesenie o výstavbe v Malom Políku. Vykúpilo pozemky pod stavby a kasárenský dvor a výstavbu zadali Henrichovi Hermanovi. Ale pre nedostatok peňazí výstavba viazla. Až dňa 26.3.1900 prišiel posúriť výstavbu inšpektor honvédov arciknieža Jozef. Výstavba bola predražená oproti plánovanému rozpočtu o 50% a preto si mesto vyžiadalo pôžičku vo výške 160 000 korún. Aj tak sa náklady vyšplhali na 507 000 korún. Ako ináč v tom čase, kasárne niesli meno „Jozsef kiralyi herceg laktanya“. Dokončením výstavby nových kasárni sa dalo zabudnúť na staré , honvédske. Kasárne však slúžili svojmu účelu len krátko, do roku 1913, kedy vojakov odkomandovali do Trenčína. A mesto do roku 1919 ostalo bez posádky. Vznikom prvej Československej republiky po roku 1919 bola v ružomberských kasárňach umiestnená československá armáda, konkrétne delostrelci. Kasárne v Malom Políku boli premenované na „Štefánikove kasárne“. Po doznení vojenských konfliktov v týchto rokoch sa v kasárňach vystriedali vojaci rôzneho zamerania. Bola tu 1. horská brigáda, 2. horský peší pluk, 201. delostrelecký horský pluk, veliteľstvo horskej brigády atď.

Tridsiate roky 20. storočia Ružomberok patril k najpriemyselnejším centrám Slovenska , rozrastal sa. Súbežne s rastom priemyslu, obyvateľstva vyvstávala požiadavka na výstavbu bytov. Mesto sa snažilo výstavbu orientovať smerom na západ a s umiestnením kasárni na tejto strane mesta sa nepočítalo. Preto už v roku 1930 sa mesto zaviazalo a vykúpilo pozemky za kaštieľom, na tzv. „execiráku“, cvičisku vojakov, pre stavbu nových Považských kasárni. V rovnakom období vypracoval Ing. Donner regulačný a zastavovací plán mesta, ale Krajinský úrad v Bratislave schválil len jeho jednu časť, výstavbu Veľkého Políka /1937/. Plánovaná výstavba už nepočítala s kasárňami v tejto časti mesta a keď už predtým v roku 1933 bola dokončená výstavba Považských kasárni, ktoré stoja dodnes, nič nebránilo presťahovaniu vojska do týchto nových kasárni, aby Štefánikove kasárne ustúpili výstavbe mesta smerom na západ. Z kasárni sa zachovala jedna, pravdepodobne budova veliteľstva posádky, v ktorej v súčasnosti sídli úrad práce. Na opačnom konci bývalého vojenského pozemku je zachovaná budova meštianskej školy /dnes sociálne byty/, ktorá bola vybudovaná v kasárenskom dvore. Hlavná budova kasárni pre vojakov bola zbúraná a ustúpila výstavbe priemyselných škôl, ktoré boli odovzdané pre účely školstva v roku 1952.

Posádka vojska sa natrvalo usídlila v Považských kasárňach. Od roku 1933 sa tu vystriedali československá armáda, po roku 1938 slovenská armáda, za 2. svetovej vojny slovenská aj nemecká armáda, aby po skončení vojny opäť československá armáda a po roku 1968 sovietska, až do jej odsunu z územia Československa. V súčasnosti kapacitou rozsiahle kasárne sú len čiastočne využívané slovenskou armádou.