Ružomberské gymnázium má 290 rokov

František DianSpoznávame RK31.3.2019

Gymnázium založil gróf Ján Jakub Löwenburg, Zakladacia listina bola vydaná vo Viedni 30.7.1727 a cisár Karol VI. ju schválil a podpísal 16. apríla 1729. Cieľom založenia gymnázia bolo „umožniť mládeži Turca, Liptova a Oravy vzdelávať sa vo vede a v dobrých mravoch.“ Dňa 10. mája 2019 bude tomu 290 rokov, kedy prišli do Ružomberka prví dvaja piaristi a ešte v tom mesiaci začali vyučovať v novovzniknutom gymnáziu.

Gróf Löwenburg nemal k Ružomberku žiadny majetkový ani rodinný vzťah. Dalo by sa predpokladať, že strečniansky feudálny pán založí školu v blízkej Žiline, ktorá v tom čase nemala gymnázium. A nemala ho ani Orava, Liptov ani Turiec a tak sa rozhodol zriadiť školu v strede týchto regiónov. Možno k jeho rozhodnutiu napomohlo katolícke prostredie, kým Žilina bola v tom čase evanjelická.

V prvom roku účinkovania piaristov v Ružomberku sa do školy prihlásilo 37 žiakov. V nasledujúcom roku 1730 bolo prihlásených 123 žiakov v triedach principistov, gramatistov a syntaxsistov. V ďalšom roku mala škola už 144 žiakov, teda všetky ročníky podľa organizácie vtedajšej piaristickej školy. Ružomberské gymnázium vo svojom prvom období existencie bolo latinskou školou s dvoma stupňami. Prvé tri triedy poskytovali základné všeobecné vzdelanie pre budúcich remeselníkov, mešťanov, nižších úradníkov. Ďalšie triedy s nižšími tvorili gymnázium. Skončenie štúdia umožňovalo ďalšie štúdium na univerzitách, v bohosloveckých seminároch. V elementárnych triedach bola vyučovacou rečou slovenčina, vo vyšších triedach latinčina. Vyučovacími predmetmi boli: náboženstvo, latinský jazyk, nemecký jazyk, zemepis, prírodopis, dejepis, matematika a krasopis.

Škola už existovala, ale pribúdajúcich žiakov nebolo kde umiestniť a učiť. Dňa 17. júla 1730 v prítomnosti magistrátu mesta a predstaviteľov Liptovskej stolice položili základný kameň rezidencie piaristov. Kláštorná budova bola vybudovaná v novobarokovom slohu a hoci ešte nedokončená, začala slúžiť piaristom od 16. mája 1735. Vedľa nej postavili školskú budovu, pozostávajúcu z 2 – 3 učební. Je možné, že pre vysoký počet žiakov sa vyučovalo aj v kláštornej budove. Budova bývalého gymnázia, ktorá doteraz slúži svojmu účelu a je vedľa kláštora, bola vybudovaná pre osemtriedne gymnázium v roku 1889.

V čase vzniku gymnázia žilo v Liptove asi 16 000 ľudí, na Orave asi 24 000 a v Turci asi 19 000 obyvateľov. V roku 1774 bolo zastúpenie žiakov v gymnáziu vyjadrené v percentách nasledovné: Ružomberok – 57 %, ostatný Liptov – 18 %, Orava – 21 %, iné župy – 4 %. Kým do roku 1867 bola slovenčina rovnocenným vyučovacím jazykom s maďarčinou, tak v nasledujúcom období vyučovacou rečou sa stala len maďarčina. Prosby, protesty, interpelácie zastupiteľstva mesta o navrátení slovenčiny ako vyučovacieho jazyka boli nevypočuté. Od školského roka 1868/69 bolo takéto poradie jazykov v gymnáziu: maďarčina, latinčina, nemčina, slovenčina. Tak to pretrvalo až do roku 1918. V spomenutom roku 1867 nariadilo Ministerstvo kultúry a výučby ružomberskému gymnáziu zaradiť do výučby aj telocvik. Na sklonku 19. storočia bola vedľa kláštorného kostola postavená murovaná telocvičňa a v najvyšších triedach sa vyučovalo telocviku. Medzi prvých „telocvikárov“ patrili Karol Babilonský, Ján Kollarik, Karol Gspann. Asi to boli dobrí učitelia a mali dobrých študentov, ktorí milovali šport. Pretože v Slovenských listoch č. 29/1898 je uverejnené. „Ružomberok zvíťazil medzi všetkými gymnáziami uhorskými. Žiaci ružomberského gymnázia obdržali tohto roku na telocvičnom súbežnom zjazde v Satmari prvú odmenu. To zaiste slúži k nemalej cti tohto gymnázia.“

V najstarších dobách ružomberského gymnázia školský rok začínal 8. novembra a končil 8. septembra. Prázdniny boli v septembri a októbri. Takto upravený školský rok trval až do roku 1831, keď na nariadenie miestodržiteľskej rady sa školský rok posunul o mesiac dopredu a začínal 1. októbra a končil 31. júla. Školský rok 1876/77 sa už začal podľa novej úpravy 1. septembra a končil 30. júna, čo platí aj v súčasnosti. Vyučovanie v 18. storočí bolo celodenné, predpoludním aj popoludní. Vyučovací týždeň mal päť dní. Vo štvrtok celý deň a v utorok popoludní sa nevyučovalo. Do školy sa žiaci zvolávali zvonením na zvonci, ktorý bol umiestnený nad hlavnou bránou. Pedel prvý raz zazvonil o pol siedmej a druhý raz pred siedmou. O siedmej sa začalo predpoludňajšie vyučovanie. O pol desiatej žiaci pod vedením profesora odišli do kostola na omšu. Popoludňajšie vyučovanie začalo o druhej a trvalo do štvrtej. Učebňa bola jednoducho zariadená. Katedra, tabuľa a rady lavíc, každá pre šesticu žiakov. Jedna lavica pozdĺž steny bola pre previnilcov. Trieda mala svoju vnútornú organizáciu prevzatú zo starej rímskej vojenskej organizácie. Najlepší žiak v lavici bol menovaný za dekúria, sedel na kraji lavici a preskúšal ostatných spolužiakov v lavici, či vedia učivo, skontroloval domáce úlohy, a spočítal, koľko chýb urobili. Nad dekúriom bol ešte lepší žiak censores, ktorý kontroloval dekúriov a najlepší žiak triedy kontroloval censores a zodpovedal len profesorovi.

Za storočia sa toho v školách veľmi veľa zmenilo. K lepšiemu?

František Dian