Ružomberok zaplavila 500-ročná voda

František DianSpoznávame RK13.10.2019

Zahynulo 14 298 kusov dobytka. Škody boli na mostoch, cestách, budovách, mlynoch, úrode na poli... Kde hľadať príčiny hroznej záplavy celého Považia? Bývali i väčšie dažde, prietrže mračien, ale takúto skazu ľudia nepoznali. Pred dvesto rokmi v povodni videli trest boží a trest nadprirodzených síl.

Skutočnosťou bolo, že celé leto v roku 1813 bolo daždivé, pôda bola presiaknutá vodou a nebola schopná ďalšiu vodu prijať. Dňa 23. augusta 1813 začal prudký lejak, ktorý vystriedala silná víchrica a prietrž mračien. Lialo, nie pršalo, neprestajne 56 hodín. Nebo bolo zahalené olovenými mrakmi a nastalo veľké ochladenie. „Preweliké množstwj wody s oblaku se wylilo...“ Aj tie najmenšie potôčiky, ktoré v letnom období boli často vyschnuté, sa premenili na dravé bystriny, vyliali sa z neregulovaných korýt a za niekoľko hodín rozhojnili vody Váhu tak, že 24. augusta vystúpil zo svojho koryta a rozlial sa široko-ďaleko od brehov. Stúpajúca hladina vody vo Váhu nebola schopná prijať vodu z prítokov a vytláčala ju do priľahlých oblastí. Hovorilo sa o podzemných vodách, ktorá náhle vyrazili na povrch v miestach, kde predtým nebol ani prameň. Pri Vlaškách sa z kopca vyrútilo množstvo vody a následne sa svah zosunul. Ľudia hukot vody spájali s pomyselným zemetrasením, sírnym zápachom... To všetko sa do ich predstavivosti a fantázie vtislo pri pohľade na vznikajúcu skazu.

V noci z 24. na 25 augusta sa Liptov otriasal hrôzou. Prenikavý, zlovestný hukot vody zobúdzal ľudí zo spánku a do domov dverami a oblokmi sa vdierala kalná voda. Ľudia vybiehali, aby si zachránili holé životy a prípadne časť majetku. Pri brieždení sa ukázala skaza v celej svojej hrôze. Kalná voda podrývala a borila murované domy, kaštiele, fary, drevené chalupy, stodoly, sýpky, mlyny, postŕhala mosty, prievozy, cesty. S koreňmi povytrhávala stromy, odplavila hŕby vymanipulovaného dreva, pripravené plte. Na hladine vody plávali najrozličnejšie predmety, mrciny dobytka, mŕtvoly utopencov, strechy chalúp a na nich zúfale volajúci o pomoc. Ale bolo vidno i plávajúce rakve, vyrvané z cintorínov.

Do Ružomberka dorazila záplava v skorých ranných hodinách 25. augusta. Kronikár mesta zaznamenal, že voda v celom chotári celú úrodu, ktorá sa už kosiť mala, v nivoč obrátila. Na polia naniesla štrk a kamene a úrodnú pôdu odniesla. „Most, kteri krásni a pewný a zwelikim nákladem wibudowani bol, ukrutnosť teg wodi skazila. Domi, Humna a Mastale na Welkeg Podhore zachitila a wniveč obratila tag, že ani Ludom s takowich ze Žiwobitim odbehnut skoro možne nebolo...“ Množstvo pripraveného dreva a plte z brehov pobrala a rozrušila brehy Váhu. Príval vody zničil aj budovy soľného skladu v Kaštieli sv. Žofie. Dôstojníkov, ktorí boli v kaštieli ubytovaní nočnou hodinou cez rozbúrené vody zachraňovali Likavčania. „Za tento gisti čas strassliwa naramnost wetru, ktere z pohnuti Zemskeho podchazeli, v horach newipowededlnu skodu spusobili...“ Škody devastačných rozmerov spôsobila víchrica v doline Nižné a Vyšné Matejkové. Voda vystúpila o 3,5 m nad normálnu úroveň a na uliciach „dolného mesta“ sa tri dni dalo premávať len na člnkoch. Na murovanom záhradnom domčeku Viliama Houdeka v Zelenej ulici pri Revúcej bol dlho vyčnievajúci kameň, ktorý označoval výšku hladiny vody 3,4 m. Na niektorých miestach voda vystúpila až na 4,5 m nad normálny stav. Významného slovenského historika Štefana N. Hyroša v tú strašnú noc ako týždenné nemluvňa spolu s matkou museli v náhlivosti vyviesť z rodičovského domu na Veľkej Podhore /dnes Mostová/, pretože do domu už sa vlievala voda.

Aj takto sa príroda „pohrala“ nielen s Ružomberkom pred dvesto rokmi. Dnes vďačíme za zregulovanie brehov Revúcej a Váhu na konci tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia a výstavbe priehrady Liptovská Mara, čím je Ružomberok od katastrofálnych povodní ušetrený.

Autor : František Dian