Ružomberok kedysi

František DianSpoznávame RK6.10.2018

Predstaviť si Ružomberok pred tristo rokmi vyžaduje trochu fantázie, predstavivosti a oporu v dobových dokumentoch. Prvé zobrazenie mestečka Ružomberok pochádza z mapy Samuela Mikovíniho ml. z roku 1736. Vtedy v mestečku žilo okolo 1500 ľudí. Už vtedy bol Ružomberok križovatkou kráľovských ciest. Vďaka svojej polohe tadiaľto viedla cesta cez Turiec do Nitry, na východ do Košíc a zo Zvolenskej stolice na Oravu a do Krakova. Na západ cez Kysuce do Sliezska a Poľska. Na diaľkovej ceste z Košíc do Vroclavy bol po roku 1364 Ružomberok jedným z troch mýtnych miest. Keď v roku 1558 bola dokončená cesta verejnej pošty „Magna Via“ z Bratislavy do Košíc, Ružomberok bol jednou z poštových staníc. Dnešná cesta od Žiliny do Košíc nebola cez mesto tak trasovaná ako je dnes. Od Černovej furmani s povozmi chodili cez dnešnú Viatorovu ulicu, Nemeckú ulicu /dnes Madačová/ a Mostovú ulicu na drevený most ponad Váh a ďalej popod Mních do Liskovej, Teplej... Keď bol most povodňou strhnutý, bolo potrebné cez Váh sa prebrodiť, ak to výška hladiny vody dovoľovala, alebo prejsť na Podhoru, mostom cez Revúcu, Poľnú ulicu do Štiavnice, Liptovského Michala... Prechody cez mosty neboli zdarma. Už v 16. storočí boli v Ružomberku menovaní mostári, ktorí vyberali od povozov mýto. Pravú polovicu mosta ponad Váh malo udržiavať likavské panstvo a ľavú polovicu mesto. Ale často sa o údržbu mosta nestaral nikto. Pri vyústení Mostovej ulice pri moste už od roku 1676 stál panský hostinec „Na mýte“.

Váh svojim korytom takmer obmýval steny Kaštieľa svätej Žofie, postaveného na miernom návrší. Rieka Revúca nemala ustálené koryto a na viacerých miestach vytvárala ramená, medzi ktorými vznikali väčšie, či menšie ostrovčeky. Na nich boli polia i ľudské obydlia. Do Váhu sa rieka vlievala až v mieste, v ktorom bol postavený most ponad Váh, na konci Mostovej ulice. Vo vidlici pevniny medzi Váhom, Revúcou a kaštieľom bol málo udržiavaný lesopark s vŕbami, v ktorom v 19. storočí cez leto bývali majálesy – zábavy pre obyvateľov mesta. Až v roku 1873 dalo mesto zregulovať Revúcu na Podhore a upravilo jej tok pred vyústením do Váhu. Drevený most ponad Revúcu v roku 1893 nahradil železný. Už päť rokov predtým bol železný most vybudovaný aj ponad Váh. Tento most na konci 2. svetovej vojny ustupujúca nemecká armáda vyhodila a ostal po ňom len pilier, na ktorom stojí umiestnená lavica pre chodcov.

Z obdobia 19. storočia je zaujímavá informácia o „cestnej premávke“. To ešte autá po cestách nechodili a povozy, či dobytok šli po ceste, ako sa im zachcelo. Nariadenie slúžneho z roku 1840 upravilo a nariadilo vozom chodiť vždy len po pravej strane. Ale v roku 1872 sa zmenilo nariadenie a vozmi cez mesto sa muselo chodiť len po ľavej strane. Rovnako bol vydaný zákaz kŕmenia zvierat na ulici v meste. Iná doba – iné predpisy.

František Dian