Prvé máje v histórii Ružomberka

František DianSpoznávame RK28.4.2024

Znova máme 1. máj. Mesiac lásky, zamilovaných, oživenia prírody, maturitných skúšok, osláv konca 2. svetovej vojny, ale aj čas prvomájových manifestácií a mítingov politických strán. O tých dvoch posledných je súčasný príspevok. 

Ako to bolo s prvomájovými oslavami a manifestáciami v minulosti v Ružomberku? Po prvý raz sa v Ružomberku 1. máj oslavoval v roku 1906. Na verejnom zhromaždení  sa zišlo 80 ľudí a rečníkom bol tajomník Zväzu stavebných robotníkov z Budapešti Ján Fišák. V ďalších rokoch robotníci slávili 1. máj napriek perzekúciám zamestnávateľov a vládnej moci, prepúšťaniu z práce, ale i zatváraniu. Priekopníkmi robotníckeho hnutia v meste a  okolí boli F. Končinský, Eduard Stančok, Ján Barborjak, bratia Kollarovci a ďalší. V roku 1912 sa prvomájový sprievod konal pod názvom „Tábor ľudu textilných robotníkov“. Manifestácie sa konali na Rínku, pred mestským domom.

Po vzniku ČSR v roku 1919 sa prvomájový sprievod a manifestácia organizovala ako „Tábor ľudu“. Tradičné zhromaždenie bolo na Rínku. V roku 1921 o manifestácii a 1. máji noviny „Pravda chudoby“ (5.5.1921) okrem iného napísali aj tieto vety. „V predvečer 1. mája celé mesto vyzeralo ako červená žiara. Lampy na uliciach boli obtiahnuté na červeno a Robotnícky dom (dnes Letkova cukráreň)  bol dekorovaný a osvetlený. Zhrozené babky čakali koniec sveta. 1. mája na čele 8 000 sprievodu išli traja legionári na koňoch s červenou zástavou v rukách. Za nimi bicyklisti dekorovaní na červeno. A nasledoval sprievod robotníkov. Nesené boli transparenty: „Proti nezamestnanosti, Bojovali sme za socialistickú republiku“ a podobné. Všetci sa zhromaždili na Rínku, kde vystupovali rečníci.“ 

Prvý máj bol príležitosťou aby robotníci z ružomberských fabrík mohli verejne a nahlas hovoriť o svojich požiadavkách. Tie boli prvoradé pred „politikárčením“ strán, ktoré ich podporovali. V roku 1930 napriek opatreniam vládnucej moci a nariadeniam ako prekaziť manifestácie, do ružomberských ulíc vyšli robotníci s heslami: „Chlieb hladujúcim, Prácu nezamestnaným, Byty pracujúcim a pod.“ Rok 1932 je poznačený nástupom fašizmu v Nemecku a Taliansku. Zosilnel boj vládnucich strán proti demonštráciám robotníkov a prejavom ich postoja v prvomájových oslavách. Na tribúne pred zhromaždením vystupovali ako rečníci O. Faglic, M. Gregorová, Š. Kniha, J. Šefránek. V správe hlavného komisára sa písalo, že v sprievode usporiadanom komunistickou stranou v Ružomberku odzneli výkriky zakázaných hesiel. Pôvodcovia výkrikov O. Faglic z Ružomberka a Jozef Chovanec z Likavky, boli za túto aktivitu v auguste odsúdení na jeden mesiac do väzenia. 

Po roku 1948 nadobudli oslavy 1. mája iný charakter. V štáte vládla robotnícka trieda a na prvomájových manifestáciách vyzývali na bratstvo so Sovietskym zväzom, prevolávali slávu KSČ. Sprievod sa už nekonával na Rínku pred mestským domom, ale na súčasnej Ulici A. Bernoláka a tribúna s funkcionármi bola pri pošte. Ľudia boli  šťastní, že je koniec vojnových rokov. Každý sa snažil prispieť  k obnove vojnou zničenej krajiny. Mesto k 1. máju vyčistili, vyzdobili. Ľudia v sviatočných oblekoch a šatách, z okolitých dedín aj krojované súbory, alegorické vozy, športovci, deti, mládež. Vyhrávali dychovky z textilky, papierní, železničiarska a aj lesnícka dychovka. 

Škoda, že v ďalších rokoch sa prvomájové oslavy stali propagandou jednej strany a účasť v sprievode sa stala „dobrovoľne povinnou“. Pôvodný úmysel oslavy sviatku práce ostal kdesi v úzadí zabudnutý. Od roku 1990 sa už prvomájové sprievody v meste nekonajú. Niektoré politické strany organizujú v parku, na námestí, či v rekreačných oblastiach okolia Ružomberka podujatia pre rodiny a deti a predstavujú vlastné politické programy.

Každá práca je dôležitá a potrebná.                                                                                                                          Preto práci patrí česť a uznanie aj sviatkom práce - 1. májom.