Prvá sanitka

František DianSpoznávame RK6.11.2022

Po hlavnej ceste sa mnohokrát denne ozýva výstražný zvuk náhliacej sanitky. Osádka rýchlej zdravotnej pomoci má naponáhlo k havárii, úrazu, alebo o život bojujúcemu pacientovi. Možno si ani neuvedomujeme, že takáto služba občanom nebola vždy samozrejmosťou.

V minulosti si ľudia na choroby, úrazy aj smrť zvykli. Brali to ako boží údel, ako trest za hriechy človeka. Nie že by sa nesnažili svoje zdravotné problémy liečiť, ale úroveň liečiteľských vedomostí bola na nízkej úrovni. Lekárov bolo málo a pre väčšinu ľudí boli nedostupní. V 18. storočí sa v Ružomberku spomínajú stoliční ránhojiči „chirurgovia“. V roku 1782 sa ako taký spomína Ján Ruprecht a v roku 1794 Jozef Chreditz. Prostý človek sa viac spoliehal na rady starších, babky zelinkárky, radiace susedky, alebo na potulných mastičkárov, predávajúcich rôzne liečivé byliny, mastičky a vodičky. Pre zlomeniny a vykĺbené končatiny a iné časti tela, hľadali liečiteľov. V 19. storočí aj v Bielom Potoku pôsobil široko-ďaleko známy ľudový liečiteľ Jozef Bartoš – Katoška. Bol členom už štvrtej generácie rodiny, ktorá vykonávala ľudové liečenie. Úspešne naprával zlomené a vykĺbené končatiny a obstál aj pred lekárskou komisiou, ktorá posudzovala jeho schopnosti. Zomrel vo veku 76 rokov v roku 1927.

Nie všetky zdravotné problémy mohol vyliečiť liečiteľ, alebo lekár. Niektoré stavy pacientov si vyžadovali operačný zákrok a pobyt v nemocnici. Ale Ružomberok nemocnicu nemal. Priďaleko bolo ísť do nemocnice v Martine, v Košiciach, v Českom Tešíne , alebo Oravcom do Krakova. Ak bolo nutnosťou ísť k doktorovi, doprava nemocného trvala dlhé hodiny. Do rebrináka ťahaného koňmi a vystlaného slamou a perinou uložili pacienta a niekoľko hodín sa trmácali po hrboľatých cestách k doktorovi, alebo do nemocnice. Aj privolaný lekár ku pacientovi neprišiel rýchlo, ako dnešné sanitky. Musel zapriahnuť do koča kone a tak sa vydať ošetrovať chorého.

V roku 1923 bola dokončená stavba mestskej nemocnice v Ružomberku. Ale doprava nemocných bola taká ako predtým, na rebrináku. Ako pomoc tejto neutešenej dopravnej situácii prišiel v roku 1925 dar ústredia ČSČK v Prahe. Mestskej nemocnici ústredie darovalo krytý sanitný voz na konský záprah. Ďalej darovalo konský postroj, ručné nosidlá a malú lekárničku. To bola prvá sanitka v Ružomberku. Sanitku obhospodaroval povozník Vojtech Králiček, ktorý zapriahal vlastné kone. Parkovisko sanitky bolo na Mariánskej ulici. Za určitý poplatok prvá sanitka slúžila verejnosti až do konca dvadsiatych rokov minulého storočia. Vtedy bola nahradená sanitným automobilom značky PRAGA, ktorý rovnako, ako predchádzajúcu sanitku darovalo ústredie ČSČK v Prahe. Sanitku obsluhovali dvaja hasiči, páni Paška a Kando, lebo oni mali oprávnenie šoférovať auto. Mali skúsenosti aj so šoférovaním hasičského auta. To už bola opravdivá sanitka a jej presun bol podstatne rýchlejší. Stanovište sanitky bolo pri mestskom dome, kde vtedy sídlili aj hasiči. Tak začala éra sanitiek, ktoré v porovnaní s dnešnými sanitkami rýchlej zdravotnej pomoci a ich vybavenosťou sa vôbec nemôžu zrovnávať.