Pred sto rokmi začala výstavba nemocnice

František DianSpoznávame RK30.4.2023

Ešte na konci 20. storočia sa v Ružomberku hovorilo o dvoch nemocniciach. Staršej nemocnice – vojenskej a o desiatku rokov mladšej nemocnici - štátnej. Názov štátna nemocnica pretrváva u staršej generácie ľudí dodnes. V minulosti do správy tejto nemocnice patrila aj budova gynekologicko-pôrodníckeho a detského oddelenia pri kasárňach.

Mesto malo úmysel vybudovať nemocnicu už v rokoch 1914 – 1915. Ale roky 1. svetovej vojny všetkom zmarili. Otázka potreby a výstavby nemocnice bola opäť nastolená po vzniku ČSR. V decembri 1921 magistrát mesta prijal uznesenie: získať prostriedky na výstavbu a postaviť nemocnicu pri Váhu na mieste dobytčieho trhoviska. V pláne bola výstavba dvoch oddelení, interného a chirurgického. Mimoriadne vysoký počet ľudí trpiacich na tuberkulózu si vyžadoval postavenie osobitného pavilónu, ktorý bol pôvodne plánovaný niekde za Kalváriou. Úmysel mesta s výstavbou nemocnice bol do roka Ministerstvom zdravotníctva ČSR schválený a vybrané miesto pokladané za výhodné.

Na výstavbu nemocnice prišlo 12 projektových návrhov. Vybraný bol projekt mestského architekta Ing. Gejzu Grooha s rozpočtom 7 100 000 korún. Po doplnení výdavkov na vnútorné inštalácie a zariadenia sa navýšil na 9 miliónov korún. Tento rozpočet bol MZ ČSR schválený 23. 11. 1922. Výstavba nemocnice bola zadaná Ostravsko-Karvinskej firme Glasner-Szegö. Už nič nestálo v ceste, aby sa v roku 1923 výstavba začala. V tomto roku plynie sto rokov od začiatkov výstavby nemocnice, ktorá bola sprevádzaná nedostatkom financií, hospodárskou krízou, ale aj nedodržiavaním technologických postupov pri výstavbe. A keď už budova stála, chýbali prostriedky na vnútorné vybavenie izieb, ako nábytok, bielizeň... Slávnostné otvorenie nemocnice pre 210 chorých bolo až 1. decembra 1926. Nemocnica dostala štatút mestskej verejnoprávnej nemocnice pre občanov Liptova, Oravy a Spiša.

Napriek širšej pôsobnosti nemocnice aj pre občanov Oravy a Spiša, v ďalších rokoch prevádzka nemocnice zaťažovala mestský rozpočet. Aj preto sa mesto snažilo dostať nemocnicu pod správu štátu, ale vylučovalo možnosť odovzdania nemocnice župe. Rokovania o odovzdaní nemocnice krajinskému zriadeniu (Slovensko) neboli úspešné a tak nastalo dvojročné rokovanie o prevzatí nemocnice vojskom. V roku 1937 do Prahy za prezidentom ČSR E. Benešom vycestovala delegácia mesta na čele s A. Hlinkom a starostom A. Mederlym, kde okrem iných vecí prerokovávali aj odovzdanie nemocnice vojsku. Ale velenie vojska nemocnicu neprevzalo, pretože nevyhovovala požiadavkám vojska. Napriek nesúhlasu o prevzatí nemocnice, vojsko sa rozhodlo v meste vybudovať nové budovy vojenskej nemocnice na miestach, kde stoja dodnes. Pokračovali rokovania so správou Slovenska (Slovenská krajina) a došlo k dohode. Od 1. januára 1938 mestskú nemocnicu v Ružomberku prevzala do svojej správy slávnostným prevzatím Slovenská krajina. Odvtedy mestská nemocnica sa zmenila na štátnu nemocnicu. Tak to trvalo ďalšie desaťročia. Až politické a štátne orgány uvážili , že bude prospešné aj pre Ružomberok zlúčiť štátnu nemocnicu s vojenskou. Stalo sa tak k 1. januáru 2003. Dnes sú objekty bývalej štátnej nemocnice súčasťou ÚVN SNP v Ružomberku a za sto rokov „života“ budov nie je to jediná zmena k lepšiemu a prospešnejšiemu pre všetkých obyvateľov mesta, ale aj regiónu.