Povesti z okolia Ružomberka

František DianSpoznávame RK16.11.2024

V dávnych dobách vedela písať a čítať iba málo početná skupina vzdelancov. Obyčajní ľudia to nepotrebovali. Čo sa okolo nich udialo, alebo sa dozvedeli od vandrovníkov, to si odovzdávali hovoreným slovom.

Mnoho vecí a javov nepoznali, nevedeli si ich vysvetliť, pripisovali to nadprirodzeným silám, alebo si ich vo svojej fantázii domýšľali. Vznikali povesti, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie. Pred tristo rokmi Matej Bel vo „Vedomostiach o súvekom Uhorsku“ v opise Liptovskej stolice zapísal aj niekoľko povestí z mestečiek a dedín „Západného slúžnovského okresu.“ Prinášame vám výber storočiami zachovaných niekoľkých povestí.

Na južnej strane Ružomberka je prameň vody, ktorý predpovedá úrodu obilia. Keď má byť bohatá úroda, vyviera s hojnosťou a neprerušovane. Keď chudobná úroda, prestáva prameniť a celkom vysychá. Ružomberské pramene vody ľudia zriedka chvália. Možno preto, že obyvatelia mesta sú vyberavejší ako vidiečania a uprednostňujú skôr pitie piva pred vodou.

Ak sa vrchol Choča skrýva v oblakoch, vtedy sa hovorí, že „Choč pivo varí“ a treba očakávať dážď. Vraj Choč ukrýva v sebe veľké bohatstvo, len ho treba objaviť. Do chodbičiek Choča sa vraj vkradli cudzinci a z ložísk si odniesli množstvo zlata. Na vrchole má byť prameň minerálnej vody, do ktorého keď sa konár s lístím ponorí, do dvoch rokov skamenie.

V skalných puklinách v Lúčkach je toľko hadov, že niekedy ich v klbkách po tisícoch vídať. A ovčiari v ružomberských horách natrafia aj na hadov neobvyklej veľkosti.

V Stankovanoch je jama s vodou, ktorej výpary sú škodlivé. Ak nad vodou prelietajú vtáky, sú udusené škodlivými výparmi. V jame ľudia nachádzajú živicu, ktorá dobre vonia. Tí, ktorí to videli tvrdia, že ide zrejme o jantár, nie celkom vytavený a stvrdnutý.

V Komjatnej je jedna ľadová jaskyňa, v ktorej stekajúca voda aj v letných mesiacoch zamŕza na ľad. V Martinčeku na hore kedysi prebývali mnísi Templári. Aj preto kopec, na ktorom je dedina, sa nazýva Mních. Na hore týčiacej sa nad Vlkolíncom bol kedysi postavený hrad, z ktorého vidno ešte základy. V Ľubochnianskej doline je viacero podzemných chodieb, ktoré skrývajú množstvo zlata.

V Liptovskej Mare nad dedinou, na vyčnievajúcom vrchu, bol kedysi postavený hrad, ktorý vlastnili Templári. Ale českí táboriti – husiti ho v roku 1434 dobyli a zrovnali so zemou.

Ak je v Liptove veľa lieskových orechov a dozrejú, sú pre vidiečanov predpoveďou, že deti budú trpieť kiahňami a dospelí úplavicou. Borievok tu rastie také množstvo, že po rozmočení bobúľ a destilovaní sa z nich vyrába destilovaný nápoj zvaný pálené, ktorý je účinný proti ľadvinovému piesku.

V Turíku, vo východnej časti poľa sa vyskytujú obilné kamienky. Na jednom z vrcholov v okolí bol v minulosti hrad, z ktorého ostali len ruiny. Obýval ho lakomý Euclio, ktorý v čase hladomoru odmietol poskytnúť ľuďom obilie. Boží trest ho neminul a jeho obilie sa premenilo na kamienky a on so svojou ženou skamenel na dve skaly, ktoré ľudia nazývajú pán a pani.