Povery  našich  predkov

František DianSpoznávame RK8.12.2024

V minulosti naši predkovia žili v úzkom vzťahu s prírodou. Nepoznali internet, televíziu, rozhlas, telefón. Všímali si prírodné úkazy okolo seba, správanie ľudí. Ak sa niektoré javy, udalosti opakovali, stávalo sa to nepísaným pravidlom a skúsenosti sa podávali ústne medzi pospolitými ľuďmi. Vznikali povesti, pranostiky, povery. Niektoré povery starých Slovanov pretrvali až do súčasnosti a zmenili sa na pravidelnú súčasť ľudovej kultúry.

Takou je i „vynášanie Murieny“ pred príchodom jari. V Ružomberku túto tradíciu zachovávame v podaní súboru Liptov. Aj v Bielom Potoku na „smutnú nedeľu“ pred Veľkou nocou vynášali „Murienu“. Po prechode ulicami dediny na moste ju hodili do Revúcej a verili, že tým odohnali z dediny smrť, choroby a zimu. Pripomeňme si ďalšie povery.

V polovici Fašiangov bol v Bielom Potoku sviatok posvätenia sviec. Hromničné sviece v domácnosti po zapálení slúžili na ochranu pred bleskom, búrkou. Niekedy sa „hromničné“ sviečky prikladali pod hrdlo pri bolestiach.

Keď viezli po prvý raz z dvora hnoj na pole, zapichli čerstvú čečinu na oboch koncoch voza, aby sa siatie zelenalo. Keď na jar začala na poliach oračka a gazda sa vracal po prvý raz z oračky domov, obliali ho vodou, aby nezaspával. Dievčatá oblievali mládencov vracajúcich sa z prvej oračky, aby boli „friškí“. Keď dievča videlo prvý raz oráča, vzalo zem a zahodilo naň, aby ho blchy štípali a aby dlho nespával.

V Liskovej platil zákaz požičiavania zrna na sejbu. Do prvej pooranej brázdy sypali omrvinky z chleba a koláčov odložené zo štedrovečerného stola ako obeť zeme, aby bola bohatá úroda. Platila povera, že ak sa po nadojení mlieko v geletkách penilo, malo byť pekné počasie. Keď v kotle nechcela vrieť voda, malo pršať.

Medzi ľuďmi sa udržiavala povera, aby na Juraja gazdiná z domu nič nepožičala, nedala, aby v hospodárstve nenastala škoda. V niektorých dedinách platila povera pri narodení chlapca v rodine. Ak sa narodil na vodnára, alebo rybu – utopí sa, na strelca – zastrelí sa, na šťúra – bude hádavý, na leva – bude silný, na kozorožca – bude zádrapčivý, v apríli – bude nešťastný.

V Hrboltovej pretrvávala povesť, že v Kamennej doline je jaskyňa, kde sa údajne zdržiaval Jánošík so svojou družinou. Hovorilo sa, že v jaskyni ukryl poklad, len ho treba objaviť.

Veľa povier sa spájalo s menom Ondrej. Na Ondreja dievča idúc spať, rozsiala pod vankúš semeno konope pri odriekaní tohto veršíka:

Dneska je Ondreja mena

sejeme konopnô semä,

nesejem ho ja preto, aby ono vzišlo,

ale aby moje potešenie ku mne prišlo.

Potom si dala pod hlavu chlapské nohavice a vo sne sa jej zjavil ten, za ktorého sa vydá.

Ku sobášu sa viazali aj takéto povery. Košeľu, ktorú dostal mladý zať na sobáš, na druhý deň vyzlečie a oblečie si novú od mladuchy, zavrú do truhly, aby muž mal tak vždy zamknuté ústa oproti žene.

Mnoho povier sa spájalo s menom Lucia. V Likavke na Luciu verili, že z Brestovej strigy chodia na metlách a po dedine učarúvajú statku a premieňajú ľudí na ropuchy. Preto gazdiná pred Luciou na dverách maštale robila s cesnakom kríž, aby statok pred strigami uchránila. Verilo sa, že cesnak strigy odháňa. Ráno na Luciu bolo dobré, ak do chalupy ako prvý prišiel muž, alebo chlapec. Lebo keby prišla žena, priniesla by nešťastie.

V Černovej od Lucie až po Štedrý deň si v rodinách do kalendára zaznamenávali každý deň počasie. Verili, že každý deň predstavuje jeden mesiac v nasledujúcom roku. Podľa toho sa predvídalo, či bude mesiac slnečný, daždivý, chladný, alebo teplý.

Verilo sa, že keď mal niekto v dedine zomrieť, zaspieval u hrobára kohút, alebo zastali u neho hodiny, alebo zahrkotali riady, ktorými sa pochováva.