Človek je súčasťou prírody našej planéty. Podlieha rovnakým prírodným zákonom ako všetko živé a neživé na zemskom povrchu. Človeka a jeho psychiku okrem mnohých činiteľov ovplyvňuje aj počasie. O tom sa netreba sporiť. Odborníci tomu hovoria – záťažový stupeň.
Keď je oblačno, pochmúrne, mnohých ovláda rovnaká, pochmúrna nálada, nechuť začínať novú prácu, tvoriť. U starších ľudí sa prihlasujú reumatické bolesti a bolesti skôr zranených častí tela. V čase búrky bývame nepokojní, bojazliví. Naopak, pekné, slnečné počasie vzbudzuje na tvárach ľudí úsmev, oživenie, optimizmus. O tom, aké bude počasie sa dnes ľudia takmer s hodinovou presnosťou dozvedia z internetu a iných komunikačných prostriedkov. V minulosti tomu tak nebolo. Nebol rozhlas, televízia, ani internet. Napriek tomu starší ľudia s veľkou pravdepodobnosťou vedeli predpovedať počasie. Nebolo to bosoráctvo, ani žiadne zázračné veštenie. Vychádzalo z dlhodobého pozorovania prírody, prírodných javov, správania živočíchov, rastlín, vlastných pocitov. Možno i vy, starší ľudia viete, kedy z podobných pozorovaní očakávať zmenu počasia.
Kedy sa očakávalo pekné počasie? Keď sú večerné zore čisté, kopce sa nám zdajú byť vzdialenejšie ako inokedy. Keď je cez leto zrána veľká rosa, ranná hmla, ktorá trvá do predpoludnia. Dym z komínov stúpa hore a rýchlo mizne. Keď je v noci na oblohe málo hviezd, keď podúva východný vietor. Keď lieta veľa vtákov a netopierov, ktorí vo väčších výškach lovia hmyz. Keď zvuky zvonov, hukot motorov, vlaku, sa nám zdajú vzdialené. Keď v lete vtáky vyspevujú, púpavy, sedmokrásky a iné rastliny v lete rozvíjajú svoje kvety.
Naopak zlé, škaredé počasie môžeme očakávať vtedy, keď nám rosia rúrky vodovodov, obklady a dlažby. Keď kopce sa nám zdajú byť bližšie ako zvyčajne a dobre viditeľné. Keď počujeme vzdialené zvuky ako zvonenie, hukot vlaku. Dym z komínov sa tisne ku zemi a ostáva dlho pohromade. Keď cez leto lastovičky a iné vtáky lietajú nízko nad zemou, lebo hmyz sa tlačí ku zemi. Keď v lete ráno nie je rosa, v noci je mnoho hviezd a trasú sa. Vodné vtáctvo sa čľupká vo vode, ryby sa plavia pod povrchom vody a vyhadzujú sa. Krtkovia vyhrabávajú krtince, lebo hmyz sa tlačí k povrchu.
Muchy , ovady, komáre sú otravné, dotieravé a štípu človeka i zvieratá. Cítiť zápach kanálov, barín, kaluží a psi zapáchajú viac psinou ako zvyčajne. Keď sa vrabce trepocú v pouličnom prachu a ustavične čvirikajú. Kvitnúce rastliny zatvárajú svoje kvety a vodné rastliny vyplávajú na povrch. Vodu v potokoch cítiť viac rybacinou. Keď dujú západné a juhozápadné vetry, zháňajú sa oblaky a neubúda z nich, ale sa šíria. Keď kohúty nápadne kikiríkajú. Keď na vrcholoch hôr zaľahli ploské oblaky, ktoré sa na ďaleko rozliezajú. Keď okolo slnka a mesiaca sa vytvára prstenec.
Takto naši predkovia predpovedali počasie. Možno s tým súhlasiť, alebo takéto tvrdenia odmietať. Každý z nás rokmi nadobúda určité skúsenosti aj o počasí a možno by sme aj my vedeli k vymenovaným pozorovaniam našich predkov pridať vlastné skúsenosti a predpovede.
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia