Na tajomné a magické miesta je bohatý aj Liptov

František DianSpoznávame RK30.11.2021

Aj región Liptova je bohatý na takéto príbehy. Pozreli sme sa na niekoľko z nich.

Ukrytý templársky poklad v kostolíku v Ludrovej

V súvislosti s legendárnymi templármi sa na dolnom Liptove najčastejšie spomína obec Ludrová. V obci sa nachádza starobylý Kostol všetkých svätých, ktorý by mal ukrývať tajomnú kryptu s telesnými pozostatkami kniežaťa Johanna Gottrieda von Herbersteina. Na neďalekom vrchu Mních ho zabili lúpežníci, keď sa v roku 1230 vybral na vizitáciu templárskeho kláštora na Liptove. Jeho telo mali následne uložiť do krypty kostolíka spolu s veľkým pokladom. Polohu krypty by mal ukazovať starý náhrobný kameň s vydretým písmom. To sa už, žiaľ, nedá veľmi prečítať. Podľa miestnych obyvateľov v kostolíku dokonca občas straší.

Prekliate svadby

Stankovany sú susedným regiónom Oravy. Práve známe Žaškovské sedlo bolo kedysi významnou spojnicou medzi Oravou a Liptovom. Toto miesto je magické, a to priamo doslovne. V Žaškovskom sedle nájdete zvláštne prepadliská. Podľa povesti sa na tomto mieste stretli dve svadby na vozoch. Jedna smerovala do Stankovian a druhá do Žaškova. Ani jeden voz sa druhému nechcel uhnúť. A tak jedna nevesta zakliala „Bodaj, by ste sa prepadli“. A tak sa aj stalo. Obidve svadby sa prepadli a zostali po nich len dve veľké jamy.

Povesti o ružomberskej ruži

S erbom mesta Ružomberok sa spája viacero povestí. O šípom prestrelenej ruži koluje niekoľko príbehov. Jeden z nich končí veľmi tragicky. Hlavným a nešťastným hrdinom tohto príbehu je mladý šľachtic z Likavského hradu. V deň svojej svadby sa ešte vydal na poľovačku, cestou späť však narazil na hustý porast pichľavých šípových ruží. Keď sa v húštine zrazu čosi pohlo, bez premýšľania vystrelil z kuše. Išiel sa pozrieť za svojou korisťou, no neuvážená strela neskolila zviera, ale ľudskú bytosť. A to tragickejší je tento príbeh, že zasiahol svoju snúbenicu Valériu priamo do srdca. Ešte predtým však šíp prenikol cez kvet divej ruže.

O prestrelenej ruži v erbe mesta hovorí aj ďalší príbeh. Ten je už o niečo veselší. Mladý kráľ putoval krajinou, keď zrazu zbadal rozliate údolie a uprostred vrch obsypaný červenými kvetmi. Spomenul si na pestúnku, ktorá mu rozprávala o zázračnom vrchu plnom žiariacich kvetov. Raz za sto rokov má prepustiť junákovi z kráľovského rodu jednu zo svojich v lupeňoch zakliatych krásavíc. Z rozmýšľania ho vytrhla srnka. Kráľ okamžite napäl tetivu a vzápätí zaznel výkrik. Keď dobehli na miesto, pod kríkmi medzi opadanými lupeňmi našli bledú dievčinu bez života ale zároveň aj bez poranení. Kráľov sluha priniesol červenú ružu prepichnutú šípom. Kvet položili na dievčinu. Z prebodnutej ruže vytiekla na bielu hruď dievčiny červená tekutina. Ramená a líca dievčiny ružoveli a prebrala sa. Mladý panovník si po návrate domov vzal krásavicu za ženu. Na mieste pod vrchom porastenom červenými kvetmi založil osadu, z ktorej neskôr vyrástlo mesto.

Jánošikov poklad

Jedna skala, ktorá sa vypína z boku Hubovej nad cestou a Váhom sa volá Jánošíkova skala. Na boku jej brala je neprístupná diera a vedľa jaskyňa. Povesť hovorí, že niekde v tých miestach má byť zakopaný Jánošíkov poklad. Nájsť ho bolo možné, ak človek prišiel na miesto, odkiaľ videl dvere na troch krčmách (stankovská, ľubochnianska a hubovská) a dvere dvoch kostolov (Stankovany, Hubová. Pod týmto miestom mala byť jaskyňa a v nej je uložený Jánošíkov poklad.

Pochovaný medveď

Otto Seefried-Buttenheim bol manželom Alžbety Márie Augusty, princeznej Bavorskej, vnučky cisára Františka Jozefa I. Povesť hovorí, že raz barón Seefried zastrelil na Čiernom Potoku pri Osade medveďa. Dal ho odrať z kože a následne vypreparovať na predložku do salónu. Nepotrebné zvyšky dal vhodiť do Revúcej. Pltníci, ktorí sa splavovali dolu Váhom tieto zvyšky vytiahli a zľakli sa, že je to ľudská mŕtvola. Dvaja úradní znalci skúmali príšerný nález a vyhodnotili, že je to skutočne mŕtvola muža v najlepších rokoch. Dokonca usúdili, že pochádza aj z najlepšej spoločnosti. Úrady vystrojili veľký a dôstojný pohreb a začal sa hon na vrahov. Časom sa žandári dozvedeli od grófovho horára, koho alebo teda čo, pochovali. Medveďa vyhrabali, cintorín vysvätili, no z tejto udalosti vzniklo obrovské pohoršenia a hanba. Odvtedy sú Ružomberčania „medvediari“.

Likavská čierna pani

Aj k hradu Likava sa viaže niekoľko povestí. O dcére niekdajšieho hradného pána Helene Kružicovej sa hovorí ako o likavskej čiernej pani. Helena bola na rozdiel od svojho krutého otca veľmi dobrá k podaným aj deťom. Keď sa Helena vydala, za krátko ovdovela a po zvyšok života nosila čierne šaty. Po jej smrti sa zjavoval na hradbách duch zahalený v čiernych šatách. Chránila úrodu a pomáhala poddaným.

Stanislava Bruk