Magna Via

František DianSpoznávame RK1.9.2019

Je malá, prehliadnuteľná, ale pozornému oku chodca neunikne. Je v dlažbe na úrovni Informačného centra v Ružomberku na Bernolákovej ulici a nesie názov MAGNA VIA. Čo vie chodec a čitateľ o tomto pomenovaní ? Pre vysvetlenie sa musíme vrátiť o pár storočí do minulosti.

Vďaka svojej polohe a priechodnosti medzi horami bol už od pradávna Ružomberok križovatkou veľkých kráľovských ciest. Tadiaľto viedla cesta cez Turiec do Nitry, na východ do Košíc, zo Zvolenskej stolice na Oravu a do Krakova a na západ cez Kysuce do Sliezska a Poľska. Po roku 1364 bola vybudovaná diaľková cesta z Košíc do Vroclavy a Ružomberok sa stal jedným z troch mýtnych miest. V roku 1430 je v Ružomberku uvádzaný ako vyberač mýtneho – Martin. V roku 1558 bola dokončená kráľovská cesta verejnej pošty MAGNA VIA z Bratislavy do Košíc a Ružomberok bol jednou z poštových staníc s odbočkou na Oravu a do Poľska. V období starovekého Ríma sa pre cesty, alebo ulice používalo pomenovanie VIA a MAGNA by vo voľnom preklade mohlo znamenať ako významná - „významná cesta“.

Dnešná cesta zo Žiliny do Košíc nebola cez mesto takto trasovaná popri Váhu. Od Černovej chodili furmani s povozmi cez dnešnú Ulicu S. Viatora, Nemeckú ulicu /dnes Madačová/, Mostovú ulicu na drevený most cez Váh a ďalej popod Mních do Liskovej , Liptovskej Teplej... Keď nebol most postavený, alebo bol strhnutý povodňou, cestujúci sa na niektorých miestach Váhu museli prebrodiť. Druhá možnosť bola prejsť z Nemeckej ulice na Podhoru a mostom cez Revúcu po Poľnej ulici do Štiavnice, Liptovského Michala ... Smerom na Ľubochňu a do Turčianskej stolice viedla cesta cez Rybárpole, Hrboltovú a po prebrodení Váhu nad Hubovou cez Ľubochňu, V. Fatru do Turca. Matej Bel vo svojom diele „Liptovská stolica“ z roku 1735 uvádza aj možnosť pokračovať zo Švošova na Stankovany a po prekročení rieky Oravy cez Šútovo ... Za najpohodlnejšiu cestu pokladá cestovať v zime po zamrznutom Váhu na saniach do Turca. Ale udáva aj možnosť cez Černovú a Hubovú do Ľubochnianskej doliny a cez Veľkú Fatru do Nolčova. Z pohľadu týchto trasovaní cesty, by tabuľke Magna Via lepšie svedčilo na Mostovej ulici, kadiaľ viedla kráľovská cesta.

Cesta z Turca hore Váhom do Liptova bola ťažko priechodná, lebo úžina za Ľubochňou a Kráľovanmi kládla do cesty veľké prekážky. Aj preto sa v minulosti využívala cesta z Turca cez hrebeň Fatry a spájala Turčiansku stolicu s Liptovskou stolicou. Aby bola cesta schodná, musela sa udržiavať. Na vrchole Fatry býval furman, ktorý chodil s koňmi na „zápinok“ z oboch strán vrchu a tým pomáhal povozom naplneným tovarom. Ešte pred sto rokmi chodievali touto cestou „dolniaci“ predávať ovocie na Horniaky. Povyše Gombáša /Hubovej/ bol v plytkom Váhu brod a cesta viedla na pravú stranu Váhu. Tadiaľ prechádzali cestujúci v ceste na Ružomberok a za Švošovom Komjatskou dolinou smerom na Oravu. Vtedy ešte cesta z Kráľovian na Oravu nebola, vybudovali ju až v roku 1772. „Zápinok“ znamenal záprah koní, ktoré v strmom stúpaní pomáhali furmanom vyjsť s nákladom na kopec, čo by s vlastným záprahom nezvládli. Nebolo to vtedy ľahké cestovanie, keď ten náš Liptov je tak pekne uzatvorený horami a pretekajúcim Váhom, že aj dnešným inžinierom robí problémy vybudovať trasu diaľnice.

František Dian