Liptovská Mara funguje už päť dekád

František DianSpoznávame RK16.3.2025

Je to takmer neuveriteľné. Vodné dielo Liptovská Mara je v prevádzke už 50 rokov. Za desaťročia sa stala vyhľadávaným miestom rekreantov, milovníkov vodných športov, rybárov.

Do energetickej siete dodáva ročne okolo 290 GWh elektrickej energie. Čo je možno najdôležitejšie, obce na západ od Liptovského Mikuláša neohrozujú každoročné povodne, mnohokrát zničujúce. Výstavba vodného diela sa nerodila ľahko. Pre mnohých obyvateľov bola veľmi bolestivá. Museli opustiť svoje domovy, majetky, zanechať to, na čom ich rodičia a ich predkovia úmorne pracovali. S odstupom rokov ostali len spomienky na všetko, čo zaplavila voda priehrady. Pri päťdesiatom  výročí uvedenia vodného diela do prevádzky, pripomeňme si postupnosť krokov, ako sa rodilo toto monumentálne dielo.

V roku 1961 Vláda ČSSR schválila investičnú úlohu výstavby vodného diela Liptovská Mara. V roku 1964 prijatým uznesením súhlasila so začiatkom výstavby. Už koncom toho roku začali prípravné práce, aby v roku 1965 nasledoval výkup nehnuteľností a presídľovanie obyvateľov. Presídlených bolo 13 obcí, názvy ktorých už mnohým mladým ľuďom pramálo hovoria.  Boli to obce: Vrbie, Sokolče, Paludza, Dechtáre, Čemice, Ráztoky, Bobrovník, Parížovce, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica, osady Sestrč, Nežitovce a Nižný Zádiel.

Zrušených a zbúraných bolo 732 domov, 94 verejných budov, 49 štátnych domov, 10 obchodov Jednoty. Štát za tieto nehnuteľnosti v odstupnom zaplatil 67 miliónov korún. Osemsto dvadsaťšesť rodín so 4 000 obyvateľmi našli nové bydlisko v okolitých dedinách a mestách. Buď v štátnych bytoch, alebo v novopostavených rodinných domoch. Zo zátopovej oblasti bolo presťahovaný kostol v Paludzi, v Liptovskej Mare, svätyňa zo Sielnice a kaštieľ z Parížoviec.

Niektoré nehnuteľnosti boli demontované a znova postavené na inom mieste, z iných boli zachované dôležité stavebné prvky a prenesené do Múzea liptovskej dediny v Pribyline a vzácny artikulárny kostol z Paludze bol premiestnený do obce Svätý kríž.

Výstavba si vyžadovala aj preloženie štátnej cesty č. 18 z Ružomberka do Liptovského Mikuláša v dĺžke asi 18 km a ďalšie preložky ciest. Preložená musela byť aj železnica medzi Liptovskou Teplou a Liptovským Mikulášom v dĺžke asi 17 km. To si vyžiadalo výstavbu 7 mostov, železničnú stanicu vo Vlachoch a výhybňu v Paludzi. Preložka železnice bola odovzdaná do prevádzky 5. apríla 1974.

Na samotnej priehrade bolo potrebné vybudovať vtokové objekty, prívodný a odpadný kanál, vodnú elektráreň, zemné hrádze na Liptovskej Mare a v Bešeňovej, elektrickú rozvodnú sieť a ďalšie menšie, ale rovnako dôležité objekty. Od začiatku  prípravných prác na prelome rokov 1964/1965 uplynulo desať rokov kým práce na výstavbe finišovali. Pred päťdesiatimi rokmi, v októbri 1975 bol do prevádzky uvedený prvý agregát na výrobu elektrickej energie. Do júla 1976 už energiu dodával aj štvrtý agregát. Vodná elektráreň Bešeňová bola do prevádzky uvedená v roku 1976.

Očami návštevníka sa Liptov od Ružomberka po Liptovský Mikuláš na nepoznanie zmenil k lepšiemu. Až v krátkom čase sprevádzkujú úsek diaľnice od Ivachnovej po Hubovú, tento krásny kraj Slovenska, pod majestátnymi končiarmi bude pýchou pre každého a zaujímavou destináciou pre návštevníkov.

Fotogaléria