Husiti v Ružomberku

RedakciaSpoznávame RK7.7.2024

Kedysi, v školských rokoch sme sa z učebníc dejepisu  učili o husitoch. Na obrázkoch priložených ku textu sme obdivovali husitské zbrane uspôsobené z roľníckeho náradia, sedliacke vozy prerobené na „bojové vozidlá“ a čítali slová bojovej piesne, s ktorou husiti tiahli do boja proti nepriateľovi. Viac sme sa dozvedeli z filmov o Jánovi Žiškovi a po jeho smrti o jeho nasledovníkoch a bojovom ťažení husitov. Možno sme si ani neuvedomovali, že husiti boli aj v Liptove, na hrade Likava, v Ružomberku.

Bolo to krátke, trojročné obdobie, ale pre históriu mesta malo svoj význam. Dovtedy, do roku 1431 mešťania na Rínku boli prevažne nemecky hovoriaci obyvatelia. Aj richtári boli prevažne z ich radov. Prevažne slovenskí obyvatelia z Podhory nemali výhody a práva mešťanov. Príchodom husitov do Liptova nastali pre nemecky hovoriacich obyvateľov určité obavy. Necítili sa bezpečne a je predpoklad, ako sa to v tom čase stalo v Trnave a v Žiline, že niektoré rodiny sa z Ružomberka vysťahovali, z husitov mali strach. 

O pobyte husitov na hrade Likava a ovládnutie mestečiek Nemecká Ľupča a Ružomberok sa zachovalo málo záznamov. Z historického hľadiska to bolo veľmi krátke obdobie. Podľa zachovaných záznamov husiti tiahnuci zo Žiliny sa v noci z 26. na 27. septembra 1431, vedení Prokopom Veľkým, dostali do hradu Likava ľsťou. K získaniu hradu bez boja im mal pomôcť moravský rytier Ján z Messenpeku, niekdajší pozbavený kastelán hradu, ktorý poznal hradné opevnenia i jeho slabé miesta. Likava v tom čase bola postavená prevažne z kameňa a dreva. Prečo predtým verne slúžiaci kastelán sa postavil proti kráľovi Žigmundovi a pomohol husitom zmocniť sa hradu sa môžeme iba domnievať. Bola to pomsta za pozbavenie výsadného postavenia kastelána na Likave?

Husiti na svojich výbojoch nestáli o dobýjanie hradov a miest. Tiahnuc krajinou plienili, pálili mestečká a osady, aby nepriateľom ich viery a kalicha spôsobovali škody. Brali všetko, osobitne vždy veľké množstvo dobytka. Môžeme sa domnievať, že ináč to nebolo ani v našom mestečku. V osudnú noc ich príchodu husiti vedení po správnych a poznaných cestách sa skryte priblížili ku hradu a podľa pokynov bývalého kastelána  vedeli, kde postaviť rebríky a kade sa majú do hradu vydriapať. Málo početnú stráž hradu hravo odzbrojili a ráno už boli pánmi hradu. V ďalších dňoch na hrade ponechali posádku husitov a vrátili sa späť do Turca. Nepokračovali ďalej na východ. Svoj cieľ, obsadiť Likavu a tým zmocniť sa aj Nemeckej Ľupče a Ružomberka, splnili. 

Počas ich pobytu do roku 1434 na hrade vybudovali opevnený vstup a dve okrúhle bašty na južnej a severnej strane. Kráľ Žigmund vyslal proti husitom svoje vojsko, aby hrad Likavu späť dobyli. Nie je žiadna zmienka o tom, že by sa na území Liptova odohrali boje husitov a kráľovského vojska. Husiti v roku 1434 Liptov opustili a vrátili sa do Čiech. Nebol to pokojný odchod, ale spojený s násilnosťami, rabovaním, odvlečením dobytka i potravín a vypaľovaním domov v Nemeckej Ľupči a  Ružomberku. Pri požiari v našom mestečku mala zhorieť aj originálna výsadná listina udelená v roku 1318. Opustený hrad Likavu  vypálili a zanechali. 

Príspevok sme začali z prostredia školy a tak ho aj ukončíme. Učili sme sa o husitoch ako o spravodlivých bojovníkoch za svoju vieru proti kráľovi.  Pre obyčajných poddaných, drobných remeselníkov a mešťanov, ktorých husiti pripravili o majetky, vypálili im obydlia, to boli bojovníci ako všetci ostatní, krutí, bezohľadní. A po pravde povedané, ktorí vojaci vo vojne sú ohľaduplní, zhovievaví, priateľskí? Ktorá vojna je neškodná, neubližuje ľuďom? Tak to bolo vždy a tak je to aj v súčasnosti.