Historické pamiatky mesta Ružomberok

František DianSpoznávame RK18.2.2019

Aj keď od roku 1340 malo mesto banské právo, baníctvo tu bolo len málo rozšírené pre nedostatok kvalitnej rudy a nemalo vplyv na životnú úroveň obyvateľov, ako tomu bolo v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Kremnici...Ani právo obohnať mesto hradbami nebolo využité a tak sa mesto nevyhlo nájazdom vojsk a rabovačkám. Až 18. storočie a rozvoj remesiel a v nasledujúcom storočí, vybudovanie košicko-bohumínskej železnice a s tým aj rozvoj priemyslu priniesli hmotné zveľaďovanie mesta. Začiatok 20 storočia patril Ružomberok vďaka továrenskej výrobe k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim mestám na Slovensku.

Z mála historických stavebných pamiatok je treba uviesť hlavne farský kostol svätého Ondreja, o ktorom sme písali na inom mieste. Ďalšou pamiatkou je bývalý piaristický , neskoršie jezuitský kláštor z roku 1735, ktorý založil spolu s gymnáziom Ján Jakub Löwenburg, držiteľ strečnianskeho panstva. Priľahlý kláštorný kostol v empírovom slohu je z roku 1806, ktorý dal vybudovať bohatý ružomberský mešťan Andrej Zvada Paračka. Za pozornosť stojí aj jednoposchodová budova bývalého soľného skladu za Váhom /už Likavka/, vybudovaná na prelome 18. a 19. storočia. V nej boli ubytovaní úradníci soľného skladu, ktorý sem presťahovali z Kaštieľa svätej Žofie.

Na východnej strane mesta je už len torzo Kaštieľa svätej Žofie. Bola to najrozsiahlejšia stavba mesta a najväčší kaštieľ Liptova. V starých písomnostiach sa kaštieľ vyskytuje pod pomenovaním „Castellum Sanctae Sophiae“. Tvoril ho komplex piatich rozlične veľkých a v rozličných dobách postavených jednoposchodových traktov. Iba západná časť bola dvojposchodová . Na najstaršom zobrazení kaštieľa z roku 1736 bola jeho súčasťou mocná, štvorhranná veža, dvojnásobne vyššia ako okolité budovy, o osude ktorej nevieme nič. Uhorský historik Bonbardi spomína vo svojom diele /1718/, odvolávajúc sa na ešte starších uhorských historikov, že na mieste kaštieľa stál kláštor. Severovýchodný trakt, ktorý je najbližší ku štátnej ceste, bol kedysi v bezprostrednom susedstve rieky Váh, ktorej koryto tadiaľto tieklo. Z Panskej ulice ponad odpadový kanál od panského mlyna bol malý mostík a potom ponad Revúcu drevený most /na mieste dnešnej lavice/ vedúci priamo do kaštieľa. V hospodárskej budove kaštieľa bol pivovar, pálenica, sklad soli a na uličnej strane panská krčma. Táto hospodárska budova slúžila viacerým účelom. Tu mala židovská cirkev modlitebňu pokiaľ nepostavili synagógu. Za Bachovej éry tu sídlila posádka cisárskych poľovníkov, potom prápor sasko-weimarského pešieho pluku. Po roku 1867 prápor 15. trenčianskeho pluku, ktorý tu ostal až do roku 1901, kedy mesto v Malom Políku postavilo nové kasárne. Dnes už ani tie nestoja, na ich mieste vyrástli priemyselné školy / dnes ŠÚV, a Spojená škola/. Prechodne v hospodárskej budove kaštieľa pobývalo aj rakúske vojsko a po roku 1968 v kaštieli aj ruské vojská...

Čas zahladil stopy aj za tým málom, čo bolo v minulosti v meste postavené a slúžilo storočia.

František Dian