Galéria Ľudovíta Fullu má 50 rokov

František DianSpoznávame RK20.4.2019

Vďaka svojej hodnote sa moderná stavba dostala do zoznamu chránených stavieb ako jedna z troch povojnových architektúr. Patrí k najvýznamnejším moderným architektonickým dielam mesta.

Národný umelec Ľudovít Fulla (1902 – 1980) sa venoval maliarstvu, grafike, kresbe, typografii a scénografii, knižnej ilustrácii, gobelínom a monumentálnym prácam pre architektúru. Narodil sa v Ružomberku a zomrel v Bratislave. Napriek rozcestovanej mladosti, štúdiám v Bratislave a v Prahe, sa Ružomberok stal miestom, kde sa všetko začalo i skončilo. Pedagogicky pôsobil a žil okrem Bratislavy v Martine, Žiline a od roku 1962 žil a tvoril v Ružomberku. Za obraz Pieseň a práca získal v roku 1937 Grand Prix na svetovej výstave v Paríži. Jeho priateľ, prof. Uhlár pri príležitosti 66. narodenín majstra, o ňom napísal: „Tie roky nevidno na ňom, keď ho deň čo deň stretávame na prechádzke po uliciach rodného mesta, do ktorého sa po doterajšej životnej púti vrátil. Vrátil sa do uličiek svojho detstva, k zdroju svojej inšpirácie. Tu ho v mladosti zaujala ružovočervená farba opleciek revúckych, osadských a lúžňanských žien, ktorými sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch hemžili ružomberské jarmoky. Táto červeň krojov a modrozelená farba hôr sa stali hlavnými farbami jeho palety...“

Galéria, Fullov nový domov, bola najsúčasnejšou a najodvážnejšou architektúrou široko-ďaleko a jedinečnou aj v československom meradle. „Darujem svoje dielo ako ucelenú zbierku exponátov, reprezentujúcich jeden zo základných pilierov moderného slovenského umenia a štát pre zbierku postaví galériu s ateliérom a s bytom pre mňa...“ Tak sa aj stalo. Uvažoval o galérii v Piešťanoch, ale po smrti manželky sa presťahoval ku sestrám do Ružomberka. No ešte pred stavbou galérie dal postaviť na ružomberskom cintoríne hrobku pre seba a svoju manželku. Hrobka je dielom arch. Martina Kusého a interiér zdobí nádherná mozaika podľa Fullovho návrhu.

Prvý ideový návrh galérie vypracoval v spolupráci s Fullom Martin Kusý. Vykonávací projekt vypracoval ružomberský architekt Štefan Hatala. Neskúsenosť projektantov pri takejto stavbe spôsobila množstvo stavebných chýb, aj preto odborná tlač o nej mlčala, ako to bolo v tom čase bežné. Základnú jamu vykopali v októbri 1965. Potom sa práce zastavili až do marca 1966. Príčinou bola zmena nosnej konštrukcie zo železobetónovej na oceľovú. Úvodný projekt bol dokončený a schválený až v roku 1967. Stavba napredovala pomaly. Pôdorysne neveľká galéria je komponovaná ako dve hmoty (tehly) postavené nad seba. Dolná časť je obložená mramorom a horná časť AlFe lamelami (pôvodne mozaika). Jednoducho komponované tvary pôsobia výnimočne a budova si robí reklamu vlastnou architektúrou. Výstavný priestor, byt a ateliér tvoria jeden objekt. Privátne priestory sú obrátené do súkromnej záhrady na južnej strane budovy. Hlavná fasáda je jednoduchá, kompaktná a s mestským interiérom decentne komunikuje. Na priečelí, na vysunutej 15 metrov dlhej konzole, je veľkoplošná, monumentálna mozaika 12 x 4,5 metra, ktorá vzišla zo šiestich návrhov Fullu, realizovaná Ernestom Zmetákom. Útvary priamok, kruhov, oblúkov, trojuholníkov a vlnoviek svedčia, že prvotvarom všetkého je bod, ktorého pohybom vznikajú ostatné tvary a forma. Do mozaiky je tvarovo funkčne včlenené písmeno F a G, čo odzrkadľuje iniciály Fullova galéria. Centrom stavby je veľkopriestorová galéria s 270 štvorcami výstavnej plochy. Okná sú celkom vypustené v prospech stien, svetlosť zabezpečuje svetelný strop. Sála je priamo spojená s ateliérom. Galéria bola slávnostne otvorená a sprístupnená verejnosti 2. júla 1969 za prítomnosti ministra kultúry SR M. Váleka a ďalších vzácnych hostí. Po uvedení galérie do prevádzky aj vinou neskúsenosti a neodbornosti prác dodávateľov stavby sa objavilo množstvo chýb: vetranie, poplašné zariadenie, zatváranie ateliéru, výmena skiel na dverách za matné, obruby na svietidlách, zatekanie fasády, opadávanie sklenej mozaiky z obkladu galérie (nie z priečelia), nedostatočná dimenzia kúrenia.

Galéria je postavená na miernom svahu. V poslednom čase sa začali v stenách tvoriť horizontálne praskliny, budova v teréne sadá, čím je ohrozená statika objektu. Okrem toho by si budova žiadala výmenu inžinierskych sietí, výmenu hliníkového obkladu, dverí, okien, elektroinštalácie, osvetlenia a celkové skrášlenie. K zmenám by malo dôjsť aj v suteréne, v bývalom sklade uhlia a v pivnici. Predbežná hodnota opravy je vyčíslená na takmer 650 000 eur. Zatiaľ sa hľadajú možné prostriedky aj z eurofondov. Významnosť stavby by si takúto investíciu určite zaslúžila.