Bratia Július a Artúr Kürtiovci

František DianSpoznávame RK2.3.2025

Na jednom z ramien vstupného schodišťa do Liptovského múzea v Ružomberku je nainštalovaná pamätná tabuľa na pamiatku bratov Kürtiovcov, ktorí stáli pri myšlienke zrodu múzea. Čo vieme o živote a muzeálnej práci oboch nadšencov a neúnavných rodoľubov, ktorým Liptov a osobitne Ružomberok učaroval.

Všetko začalo v ich detstve náruživým vzťahom k zberateľstvu. Začali zbierať staré listiny, známky, motýle, nerasty, staré už nepoužívané úžitkové predmety a iné starožitnosti. V rodičovskom dome, na povale starej pošty, zriadili súkromné múzeum a od 20. marca 1894 ho sprístupnili záujemcom.  Ako študenti ružomberského gymnázia  zorganizovali asi desaťčlennú skupinu mladých zberateľov, vypracovali stanovy a vzniknutý spolok pomenovali Ružomberské alžbetínske múzeum.

Záujemcom o vstup do podkrovia k nahliadnutiu zbierok predávali vstupenky a za získané malé prostriedky zbierky zveľaďovali a rozmnožovali. Tieto zbierky sa neskoršie stali základným fondom dnešného múzea. Po absolvovaní gymnázia obaja bratia odišli z mesta na  štúdiá a činnosť spolku ochabla. Nakoniec spolok rozpustili, časť zbierok rozpredali, alebo vrátili pôvodným majiteľom a časť ostala zachovaná.

Po návrate zo štúdií do svojho rodiska začali sny a svoje predstavy o skutočnom múzeu uskutočňovať. Obnovili zberateľskú aktivitu, propagovali, presviedčali, písali  do regionálnej tlače a zhromažďovali nazbierané predmety.     

Starší z bratov Artúr (1876 – 1915) bol okresným lekárom a popri práci sa najviac venoval etnografii. Mladší Július (1879 – 1938) bol zubným lekárom a viac ho priťahovala prírodoveda. Množstvo nazbieraných predmetov rástlo a priestor povaly starej pošty už nepostačoval. Preto v roku 1904 požiadali mesto o pridelenie priestoru a zriadenie múzea. Pre myšlienku múzea získali aj významných činiteľov mesta ako boli Dr. Šrobár, Dr. Burjan, Dr. Varadi, priemyselníci Houdek, Janček a ďalšie osobnosti. Trvalo to však dlhšie, kým po porade s odborníkmi a vytvorení okruhu spolupracovníkov mohla byť  12. 12. 1912 založená Liptovská muzeálna spoločnosť. Jedným z riaditeľov múzea sa stal Artúr a Július bol kustódom múzea.

Sľubne sa rozvíjajúcu muzeálnu prácu narušila 1. svetová vojna. Činnosť bola prerušená. Július musel narukovať a starší brat Artúr v roku 1915 zomrel na tuberkulózu. Po skončení vojny v roku 1921 oficiálne prestala Liptovská muzeálna spoločnosť existovať, múzeum prevzalo mesto Ružomberok pod novým názvom Liptovské múzeum. Správcom múzea sa stal  J. Kürti, ktorý v zberateľskej a katalogizačnej práci naďalej pokračoval. Muzeálna práca ho časovo tak zamestnávala, že sa vzdal svojho povolania zubného lekára a ako zmluvný zamestnanec mesta sa začal naplno venovať svojej záľube – Liptovskému múzeu. Iniciatívne začal hľadať možnosti umiestnenia muzeálnych zbierok do samostatnej, vlastnej budovy. Po niekoľkoročnom neúnavnom úsilí, prekonaní množstva prekážok sa to v roku 1937 podarilo. Vtedy  bola budova múzea dostavaná a sprístupnená pre verejnosť.

Nie dlho sa tešil zo splneného životného sna a krásnej novej budovy. V plnej sile a v dobrom zdraví sa vybral do Levoče, aby radami pomohol pri zriaďovaní múzea v tomto meste. Po pár dňoch sa vrátil domov do Ružomberka prechladnutý.  Rovno zo stanice zašiel do múzea, aby dojmy z Levoče rozpovedal svojim spolupracovníkom. Ponosoval sa, že sa zle cíti a že ho „zima prechádza“. Priatelia ho odprevadili domov. Netušili, že to bola ich spoločná posledná cesta v prítomnosti J. Kürtiho. Dostal zápal pľúc a pohrudnice a neúprosnému ortieľu každého človeka chorobe podľahol. Jeden zo zakladateľov múzea, neúnavný a nenahraditeľný pracovník, ktorý múzeu venoval celý svoj život, kariéru i skromný majetok, odišiel 23. júna 1938 tam, odkiaľ niet návratu.