Ako vzniklo pomenovanie Choča

František DianSpoznávame RK10.11.2024

V dávnych dobách si ľudia nevysvetlené javy a udalosti spriadali do povestí, ktoré sa hovorovou rečou zachovávali z generácie na generáciu. Ak sa obsah povesti pozmenil, prikrášlil, obohatil o ďalšie podrobnosti, nikto to neskúmal, nepreveroval.

A prečo by to mal meniť? Dodnes je to kultúrne bohatstvo nášho slovenského národa. Jedna z povestí sa dotýka aj najbližšieho okolia Ružomberka. Čo je zaujímavé, bola zverejnená pred takmer 170 rokmi v rakúskych novinách „Winer Zeitung“ pod názvom (v preklade) „Jako jméno Choče povstalo?“ „Slovenské noviny“ (č. 97/1858) uverejnili nasledujúci článok, ktorý čitateľom v preklade, čiastočne v pôvodnom jazyku prinášame.

„Úradný „Winer Zeitung“ po tieto dni opisoval zaujímavú cestu po Slovenku, menovite po stolici Trenčianskej, Oravskej, Liptovskej, Turčianskej a Zvolenskej. V príspevku je zaujímavé, že i pod Tatrami v ústnom podaní sa zachováva vysvetlenie pôvodu mien vrchov v blízkosti seba čnejúcich. Na liptovsko-oravskom pomedzí je velikán Choč, vysoký 5 000 stôp. V jeho susedstve sú dva menšie kopce Mních a Žebrač. O pôvode týchto mien sa v povesti z cestopisu po Slovensku hovorí. Na vrchu kopca, ktorého meno je Mních mali za dávnych dôb „rěholníci řádu Johanitů skvělý, bohatý klášter, který ale král Matyáš Korvín vyzdvihnul, a síce prý krátkým spůsobem.“ Lebo vraj keď ku nemu s akousi prosbou prišli rehoľníci, kráľ im asi v rozčúlení povedal: „Mních choč žebrač! A tak vraj po zrušení kláštora sa rehoľníci rozišli a tri blízke, pocestnému najviac do očí bijúce kopce dostali mená – Mních, Choč, Žebrač.“

Na rozdiel od povesti je potrebné uviesť skutočnosť z týchto storočí. Na začiatku 14. storočia, v roku 1312   pápež Kliment V. rád templárov rozpustil a majetky boli zhabané. Rád templárov bol v celej Európe zakázaný. Ak na Mníchu existoval kláštor, mnísi ho museli opustiť a drevená stavba  sa časom  rozpadla.

V príspevku sa píše, že kráľ Matyáš Korvín mal v obľube Slovensko. Tak aj slovenskú reč verejne i súkromne rád  využíval, čoho dôkazom sú mnohé jeho listiny. Svedčí to aj o nie spisovnom vyjadrení sa o troch vrchov. „Toto historické datum vyrazeno jest dosaváde v pověstech lidu, kteráž králi vyše udaný slovenský rozkaz Mních choč žebrač! do úst kladou.“

Ak chcete, uveríte povesti, alebo nie. Medzi ľuďmi sa zachovávala storočia  a my ju v súčasnosti iba pripomíname. Veď uvedené tri vrcholy sú nám blízke a sú súčasťou nášho najbližšieho okolia a turistických vychádzok. Nič nemení na tom, že súčasné pomenovanie vrcholov je už odlišné: Choč, Mních a Čebrať.