Ako vznikali ľudové školy v Ružomberku

František DianSpoznávame RK17.3.2019

V minulosti boli počty obyvateľov Ružomberka a jeho mestských častí podstatne nižšie, ako je tomu teraz. Prvé sčítanie obyvateľstva bolo vykonané v roku 1766. Mesto malo 1149, Ludrová 247, Biely Potok 239, Vlkolinec 117, Černová 268 obyvateľov. Tomuto počtu úmerne zodpovedal aj počet detí. V tom čase bola v meste dvojtriedna ľudová škola a deti od 6 rokov ju navštevovali vo štvrtok a v nedeľu. Cieľom vzdelávania školy bolo naučiť deti čítať, písať, rátať. Keďže sa jednalo o farskú školu, súčasťou bolo aj vyučovanie náboženstva.

Do ružomberskej farskej školy mohli chodiť deti z Hrboltovej, Bieleho Potoka, Černovej, Rybárpola, Likavky, Martinčeka, Ludrovej a Vlkolinca. Koľko ich navštevovalo ružomberskú školu nevieme. V týchto častiach mesta a v okolí ešte školy buď neboli, alebo dochádzka do vzdialenej školy v Ružomberku nebola pre deti bezpečná. Cirkevné školy vznikali mimo mesta postupne. V roku 1605 vznikla pri Kostole všetkých svätých v Ludrovej cirkevná škola a učiteľom bol Ondrej Hoffer. Nie je známe, dokedy táto školy existovala. Po zriadení farnosti v Hrboltovej bola v roku 1817 farárom Imrichom Bobotom založená prvá škola. V Likavke bola rímskokatolícka škola zriadená po roku 1848 a v Martinčeku v roku 1863 a mala až 40 detí. Či niekto kontroloval dochádzku detí do školy a či všetky deti školu navštevovali je nepravdepodobné. Pretože deti museli pomáhať rodičom na poli, pri pasení dobytka, v domácnosti. Aj preto návšteva školy bola v období od Všetkých svätých, keď skončili poľné práce do Jozefa, kedy práce na poli začínali. Počítalo sa, koľko zím dieťa do školy chodilo.

O školstve v Černovej, Bielom Potoku a Vlkolinci nás poučujú monografie uvedených mestských častí. V Bielom Potoku bola zriadená prvá škola v roku 1831 a v súkromnom drevenom dome na pravom brehu Revúcej pri moste vyučoval Július Floch. Vzdelanie nemal, ale na službe sa naučil čítať. Doma mal ručný mlyn na obilie, na ktorom rodičom, ktorí posielali deti do školy pomlel zrno. Neskoršie, po štúdiu v seminári a v službe likavského panstva ako husár, znova sa vrátil k učiteľstvu na Biely Potok. V roku 1845 mesto postavilo novú drevenú školu a vyučovanie v nej viedol Jozef Jakubík, rovnako bez učiteľskej spôsobilosti. Po ňom od roku 1859 nastúpil učiť Adam Kňazovický a školu v tom čase navštevovalo až 50 detí. Keď sa v roku 1860 na školskej budove preborila povala, školu zbúrali a na jej mieste postavilo mesto kamennú budovu školy. Prvým diplomovaným učiteľom bol od roku 1875 Jozef Kasanický a v Bielom Potoku učil až do roku 1905. To už zo 115 školopovinných detí do školy chodilo 94. Pre takýto veľký počet už škola nepostačovala a mesto sa rozhodlo postaviť novú budovu a prijať ďalšieho učiteľa Augustína Feldhammera. Od roku 1905 učiteľa Kasanického vystriedal Ján Kňazovický. Školstvo v Bielom potoku poznačil v roku 1901 ničivý požiar a vyhorenie jednej zo škôl. V roku 1908 mesto dalo postaviť novú školu aj s bytom pre učiteľa. Pribúdali roky a pribúdali aj deti a budovy nepostačovali. Aj zásluhou Andreja Hlinku bola v roku 1935 ukončená výstavba novej štvortriednej školy. Bolo to nutné, lebo v tom čase mal Biely Potok až 222 školopovinných detí.

Na Vlkolinci bola zriadená jednotriedna rímskokatolícka ľudová škola v roku 1858. Drevená stavba stála niekde na vyšnom konci dediny. Prvým učiteľom , o ktorom sú záznamy z roku 1863, bol Július Króner a pôsobil vo Vlkolinci až do roku 1878. Školu navštevovalo okolo 50 detí. V roku 1895 prestali vyučovať v starej budove a škola sa presťahovala do murovanej budovy pri kostole. V roku 1922 chodilo do 1. ročníka 58 žiakov a do 2. ročníka 74 žiakov. Vyučovala pani učiteľka Štefánia Šimonffyová. Rok 1965/66 bol v existencii školy posledným. Pretože do školy mohlo nastúpiť iba 6 žiakov... Po zániku školy deti začali navštevovať vyučovanie v Bielom Potoku.

O začiatkoch školy v Černovej je nepriama informácia z roku 1788. Z roku 1825 je zaznamenané, že v Černovej účinkoval ako výpomocný učiteľ Michal Záhorec. Od roku 1867 bol učiteľom a správcom školy štyridsať rokov Ján Holdoš. V roku 1878 drevenú školskú budovu zbúrali a na jej mieste postavili murovanú dvojtriednu školu. V roku 1905 pre narastajúci počet detí postavili na nižnom konci Černovej ďalšiu školskú budovu, kde je dnes kultúrny dom. V dvoch triedach v medzivojnovom období tu vyučovali Július Pôbiš a Róbert Dúbravec. Od roku 1930 bola v súkromnom dome zriadená tretia trieda, ktorú pre školu za 85 000 korún odkúpil Andrej Hlinka. Vzrastajúci počet detí si vyžiadal stavbu novej školy. V roku 1934 podľa plánov arch. V. Donnera a firmy Jaroslava Bursika začala výstavba školy, na ktorú mesto vyčlenilo 600 000 korún. Novú školskú budovu požehnal 20.1.1935 A. Hlinka. Kolaudácia bola vykonaná 30.1.1936 a pôvodná cena sa navŕšila na 785 656 korún. Od roku 1967/68 sa z černovskej päťtriednej školy stala plne organizovaná škola s deviatimi triedami. Po stavebných úpravách a prístavbe budova školy slúži svojmu účelu doteraz.

František Dian