Ako vznikala ružomberská Kalvária

František DianSpoznávame RK11.3.2019

Rekatolizácia v Ružomberku, o ktorú sa zaslúžili hlavne jezuiti, ale aj farári, skončila sa definitívne začiatkom 18. storočia, keď v roku 1709 po zdolanom rakócziovskom povstaní natrvalo odovzdali farský kostol do rúk katolíkov. V takomto katolíckom prostredí pri náklonnosti mesta, bolo možné pomýšľať aj na výstavu Kalvárie. Prvý pokus sa viaže k menu farára Jána Nepomuka Záhoru, ktorý v roku 1846 zainteresoval veriacich a miestnych činiteľov natoľko, že sa k cieľu výstavby usporiadala zbierka. Ale málo vyzbieraných prostriedkov a odchod farára do Nemeckej Lupče iniciatívu zastavila. Magistrát mesta sa musel zaoberať aj nevyúčtovanými prostriedkami. Priaznivé podmienky pre stavbu vznikli až za farára Andreja Kučmu v roku 1853. Keď po svojom príchode dal do poriadku cirkevné veci a keď mal požehnanie nielen nadriadených cirkevných orgánov, ale aj záruky mesta, dal sa do výstavby Kalvárie.

Dňa 15. augusta 1858 v poobedňajších hodinách bol posvätený základný kameň a základy kostola ružomberskej Kalvárie za hojnej prítomnosti veriacich. Ani sa nevie, ktorý staviteľ kostol staval. Z jeho fasády a balkónika je zjavné, že sa pri ňom uplatňovali prvky oneskoreného a jednoduchého baroka. Dňa 14. septembra 1859 vo sviatok Povýšenia svätého Kríža miestny farár, splnomocnený Ordinariátom, požehnal kalvarský kostolík. Na posviacke sa zúčastnilo asi 5 000 ľudí. V tento deň pohostil miestny farár až 50 vzácnych hostí. Kostolík je približne 16 m dlhý a 8 m široký, s pôvabnou vežičkou. Stavba kostola stála 1833 zlatých, z čoho mesto poskytlo 1 056 zlatých a ostatné prostriedky obetovali veriaci. Zo zbierok sa zakúpil z cintorína v Rovni obraz Krista na kríži, lampa večného svetla, zvonček a štyri pozlátené gule. Jozef Chrenko zakúpil pozlátený luster v hodnote 54 zlatých a mesto zaobstaralo pre kostolík kamenný a drevený materiál a lavice.

V roku 1860 bolo na Kalvárii vystavaných 14 štácií krížovej cesta. Kamenný a drevený materiál darovalo mesto, obrazy maľoval tvrdošínsky maliar Maximilián Ráčkay za 98 zlatých. Výstavba kaplniek stála 548 zlatých, z čoho mesto poskytlo 333 , ostatné prostriedky boli z darov cechu kováčov, hrnčiarov, obuvníkov, krajčírov, povozníkov, garbiarov, tokárov a z ofier veriacich. Andrej Kučma vyvolil pre Kalváriu skutočne pôvabné a príjemné miesto. Stavba v súlade s prírodou pôsobila veľkolepým dojmom. Zastávky rozložené okolo prívalmi rozrytej cesty s dvojradom štíhlych topoľov a kostolík na malej náhornej plošinke dotvorili romantické dielo. Ani pôsobivé umiestnenie tejto stavby, jedinej svojho druhu v Liptove, neumožnilo výraznejšie naplniť pôvodný zámer. Význam Kalvárie nepresiahol najbližšie okolie. Černovčania vždy na Zelený štvrtok pred Veľkou nocou chodili na ružomberskú Kalváriu. Išlo sa večer okolo 21:00 hodiny a vracali sa okolo druhej hodiny po polnoci. Prvá základná oprava Kalvárie bola ukončená v roku 1904 a zničené obrazy v zastávkach boli nahradené plastickými obrazmi od F. Stuflessera. Ďalšia renovácia bola v rokoch 1947 – 48. A zatiaľ posledná oprava bola urobená Františkom Šlachtom v roku 1995.