Symbolika kľúčového zlomu v histórii papierní

Ján SvrčekHlavná stránka14.11.2024

Pri novo osadenej tabule z dreva v areáli akciovej spoločnosti Mondi SCP Ružomberok, ktorá pripomína významnú etapu v dejinách tohto kombinátu, výstavbu modernej celulózky, (v rokoch 1978 až 1981) sa dnes (14. novembra) stretli zástupcovia fabriky s bývalými pracovníkmi, čo tento mega projekt realizovali.

Išlo o oficiálne odhalenie pamätníka, ktorý všetkým bude pripomínať historický miľník ružomberských papierní.

Mondi SCP, a. s. zastupovali štyria direktori - Ľudských zdrojov Ivana Keyzlarová, Pre výrobu celulózy Peter Baláž, Vláknitej linky a spracovania dreva Michal Kebísek a Energií a obslužných činností Marek Babinec. Za zamestnanecké legendy prišli Peter Gašparec, František Lakoštík, Jozef Bulko, Pavol Husarčík a Ján Šavol.

„Keď sme pripravovali, spolu s Hankou Kenderovou, tohtoročné stretnutie bývalých kolegov, tak súčasťou pozvánky bola aj účastnícky poplatok. Napokon však všetko zatiahlo Mondi, preto padlo rozhodnutie, vyzbierané peniaze takýmto spôsobom použiť,“ vysvetľoval Ján Šavol. „Najprv sme hovorili len o nejakom venci, čo však padlo. Napokon stojí tu takýto pamätník, z ktorého máme veľkú radosť. Keďže prvotnou surovinou vo firme je drevo, ani z iného materiálu nebol vyrásť.“

„Rôčky poznačili aj naše kroky,“ konštatoval Peter Gašparec, ktorý si pri chôdzi pomáhal dvomi barlami. „Úžasné dielo po nás zostalo. Málokto si dnes uvedomuje, o akú veľkolepú investičnú akciu v tej dobe išlo. V rámci príprav bolo treba napríklad prekladať aj prítoky Váhu, Štiavničanku a Ludrovanku. Zrealizoval sa nádherný projekt. Radosť pri nábehu výroby sa nedá ani opísať. My sme vtedy nepoznali únavu, ani ako beží čas. Keď Kanaďania odišli na Vianoce a všetko fungovalo, samozrejme, po predchádzajúcom kompletnom odskúšaní, to bolo niečo fantastické. Všetko klapalo stopercentne. Ja som začínal na regenerácii a skončil som ako riaditeľ údržby. Je neskutočný pocit zase sem prísť. Vidíte tu svoju robotu, svoje ruky.“

Návštevu fabriky si užíval aj František Lakoštík, ktorý v papierňach prešiel viacerými postami. „Veru, obrovské zmeny sa tu od našich čias udiali,“ povedal nám 75 – ročný Ružomberčan. „V sedemdesiatom piatom som pracoval v oddelení technickej prípravy. O štyri roky neskôr ma začlenili do Celulózky, ktorá pripravovala robotnícke kádre pre nový závod. Tam som začínal u vtedajšieho riaditeľa Františka Stopku a v roku 1987 som prevzal jeho funkciu. S týmto spájam najkrajšie obdobie svojho pracovného života. S obdivom pozerám na súčasný rozvoj. Poďakovanie patrí všetkým generáciám, ktoré vybudovali a posunuli našu obrovskú fabriku.“

Nie je to bežná vec, aby firemní priekopníci, z toho väčšina žijúcich, mala v závode svoju tabuľu. „Sme radi, že takto si môžeme pripomenúť významnú generáciu. Oni sa pričinili, že tu stojí celulózka. Zaslúžia si naozaj poďakovanie. Ani si nevieme predstaviť, čo všetko bolo za tým, aby vôbec sa takýto projekt presadil. Máme tu vedľa Totem z Kanady a teraz aj náš pamätník,“ uviedol Peter Baláž. V podobnom duchu hovoril aj Michal Kebísek: „Pre nás je vždy vzácne, keď sa môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí položili základy dnešnej fabriky. S bývalými pracovníkmi, čo boli pri začiatkoch celulózo-papierenského kombinátu. Je to takisto veľmi milá a príjemná vec.“

Foto: autor