V sídelnej budove Liptovského múzea v Ružomberok až do konca novembra môže si verejnosť prísť pozrieť svojim spôsobom unikátnu expozíciu fotografií Petra Kralovenského Otec a syn.
Áno, názov je aj poetický, ale zároveň výstižný,“ pritakal nám známy dlhoročný ružomberský fotograf Peter Kralovenský. „Tento môj nápad sa zrodil už dávno, no čakal som, kedy bude sté výročie od narodenia otca. Ten prišiel na svet 10. novembra 1924 a vernisáž našej výstavy sa konala deň pred tým. Je to výstava, na ktorej syn prezentuje tvorbu svojho otca v danej doby, jeho umelecké fotografie a zároveň vystavuje svoje vlastné, krajinkárske diela. Moje snímky sú zo Slovenska, z Moravy, z Toskánska, z Baltu, zo Slovinska, z Dolomitov a tie najpozoruhodnejšie z Islandu, z Nórska a spoza polárneho kruhu. Myslím si, že takáto dvojgeneračná výstava tu ešte nebola.“
V Liptovskom múzeu sa môžeme kochať výtvormi Vladimíra Kralovenského, ktorý nás opustil 27. januára 1994 a syna Petra Kralovenského, čo prevzal pomyslený štafetový kolík. „Podarilo sa mi naplniť takú veľkú túžbu,“ pokračoval P. Kralovenský. „Otec bol známy fotograf, ktorý reprezentoval nielen svoje mesto, ale aj vtedajšie Československo i za hranicami a v rokoch 1952 – 1962 dokonca viedol fotoklub v Ružomberku. Keďže za jeho dominantnú fotku považujem Cigánsky tanec, ona sa nachádza na čelnom mieste v tejto sieni. Priznám sa, ani presne neviem, kedy vznikla, no išlo o päťdesiate-šesťdesiate roky minulého storočia. Zvlášť za povšimnutie stojí, že ocino vo Východnej ju spravil jedným cvakom a dokázal zachytiť tanečníka v mŕtvom bode. Obrázok si dodnes všetko zachoval vrátane farebnosti. Ja osobne ho považujem za kultúrne dedičstvo môjho otca.“
Peter Kralovenský mal doma obrovský vzor, takže skôr by bolo prekvapením keby nepokračoval v šľapajách svojho otca. „Vyrastal som v 5 – člennej famílii, v ktorej fotografia sa stala súčasťou každého dňa. Doma bola k dispozícii kompletná technika. Zároveň sa človek mal aj od koho učiť. Pamätám si na svoj prvý ´foťák´, bola to Efekta za 33 korún, bakelitový aparát na dvanásť obrázkov. Ja som nemusel nikde chodiť, stačilo prejaviť v tejto ´brandži´ záujem, a mal som vlastne všetko. Ako chlapec som začínal s fotoaparátom pri potulkách ružomberskými ulicami. No naplno som svoje hobby zobral pred nejakými tridsiatimi rokmi. To boli začiatky mojej krajinkárskej fotografie. Nuž a dnes mám diela vystavované aj v rámci medzinárodných súťaží a boli z toho i viaceré ocenenie, či čestné uznania."
P. Kralovenenský v centre dolného Liptova skúšku dospelosti zložil na vtedajšej Strednej priemyselnej škole strojníckej a na „výške“ si zvolil štúdium práva. „Nie, medzi právom a fotografiou nie je žiadne spojenie. Čas, ktorý trávim s fotoaparátom, je však úžasný relax počas mojej advokátskej práce. Hoci fotenie dokáže mať rôzne podoby náročnosti. Niekde vycestujete a najprv čakáte na východ slnka a potom na jeho západ. Už s celou technikou musíte byť ráno, minimálne pol hodiny pred východom slnka na danom mieste. No veľakrát sa stane, že vám nevyjde ani jeden obrázok, alebo urobíte desať, no žiadny nemôžete použiť. Avšak môže sa tiež úplne zadariť. Veľkú oporu mám vo svojej manželke, ktorá stojí pri mne,“ dozvedeli sme sa ďalej od „duše“ krásneho projektu Otec a syn, takisto „bradatého“ člena Fotoklubu RK 1924.
Aké sú nové výzvy, znela, na záver našej návštevy otázka na Petra Kralovenského. „Budúci rok ma čaká workshop na Madeire, tiež sa chystám do Jordánska a Škótska. A v budúcnosti by som bol rád, keby moje deti podobnú výstavu zopakovali. Úplne je jedno, či to bude kombinácia otec a syn, alebo otec, syn a dcéra, alebo aj vnuk či vnučka. Avšak, treba si počkať do mojich dožitých, alebo nedožitých stých narodením v roku 2056.“
Počas slávnostnej vernisáže výstavy, Peter Kralovenský si z rúk ružomberského "richtára" Ľubomíra Kubáňa prevzal pamätný list a pre otca Vladimíra Kralovenského Cenu primátora mesta in memoriam. A z rúk predsedu ZSF Ľubomíra Schmidu zlatý odznak ZSF.
Foto: autor
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia