Povstanie v Ružomberku vyhlásili predstihu

RedakciaHlavná stránka29.8.2024

„Nech pieseň slobody zneje vždy ozvenou, veď z bolesti matky nad smrťou hrdinov vyrástla sila a bratstvo národov!“ Takýto nápis zdobí Pamätník Partizánskej matky na ružomberskom sídlisku Roveň. Pri nej vyvrcholili 28. augusta oslavy 80. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP).

„Existuje symbolickejšie vyjadrenie hrôzy vojen, ako práve postava ženy – matky, ktorá čaká na svojho syna? Matky, ktorá sa o neho strachuje, ktorá mu venuje každučkú myšlienku s nádejou, že sa raz z vojny vráti domov? Dnes sa tu stretávame, aby sme si spoločne pripomenuli udalosti Slovenského národného povstania. Chceme vzdať hold a našu úctu hrdinom, ktorí sa pred 80. rokmi zapojili do domáceho odboja počas druhej svetovej vojny a proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky,“ uviedol v príhovore ružomberský primátor Ľubomír Kubáň. Pokračoval: „Chceme vzdať úctu a česť, odovzdať náš obdiv a spomínať na obyčajných mužov – otcov, manželov, synov, bratov, známych i neznámych, ktorí v rozhodujúcich a historických chvíľach ani chvíľku nezaváhali a bránili svoju vlasť. Večná vďaka im za to, že na oltári boja za mier a slobodu obetovali veľakrát to najcennejšie – svoje životy.“

Slovenské národné povstanie je významným historickým medzníkom v dejinách Ružomberka. Rozkaz: „Začnite s vysťahovaním!“ síce zaznel 29. augusta 1944, ale v Ružomberku bolo povstanie vyhlásené už 27. augusta 1944, teda o dva dni skôr. Ružomberok môžeme považovať za prakticky prvé oslobodené územie.

Treba pripomenúť, akú významnú úlohu už vtedy zohrávala Vojenská nemocnica v Ružomberku. Táto 4. septembra 1944 rozvinula svoju činnosť ako poľná nemocnica v priestoroch kúpeľov Korytnica. Objekty Vojenskej nemocnice v Ružomberku obsadilo 5. septembra 1944 nemecké fašistické vojsko. Vzhľadom na rozsah bojov na území stredného Slovenska vznikla koncom septembra 1944 potreba vytvorenia druhej poľnej nemocnice, ktorú Vojenská nemocnica vytvorila v budove Gymnázia v Tisovci. Vojenská nemocnica a jej odborný lekársky i pomocný personál zabezpečoval podporu bojujúcich jednotiek na oboch stranách Veľkej Fatry a Nízkych Tatier.

„Žijeme v časoch, kedy slovo vojenský konflikt nie je, žiaľ, ani pre nás až tak vzdialenou frázou. Viac si uvedomujeme, že mier a sloboda sú v dnešných časoch znova aktuálne, že sú to hodnoty, za ktoré je potrebné bojovať a ktoré stoja za položenie životov. Vojna si vybrala veľkú daň, priniesla so sebou obrovské ľudské a materiálne obete. O život prišlo veľa nevinných ľudí bez ohľadu na národnosť, vek, pohlavie či politické presvedčenie. Mnohí priami účastníci Slovenského národného povstania sa, žiaľ, už šťastného návratu domov nedožili a zahynuli pri obrane svojej vlasti,“ podčiarkol ružomberský primátor. Doplnil, že pripomínať si udalostisvetových vojen, krutosť zabíjania ľudí a ničenia hodnôt, ale aj osudy tých, ktorí sa vzopreli domácemu fašistickému diktátu a nemeckej nacistickej ideológii, je našou povinnosťou.Povinnosťou pred nami samými i povinnosťou voči našim deťom, ktoré sa o týchto udalostiach učia v školách.“

Pietna spomienka na obete druhej svetovej vojny uskutočnila sa aj pri vstupnej bráne bývalého závodu SOLO, ktorej pracovníci sa zapojili do Povstania. Na tamojšej pamätnej tabuli sú mená ľudí, ktorí prišli o život v boji s fašizmom. Významné miesto v SNP zohral aj personál ružomberskej vojenskej nemocnice, ktorého lekári a zdravotné sestry ošetrovali ranených vojakov a partizánov. Tento medzník si pripomenuli účastníci osláv SNP pri pamätníku v blízkosti vstupu do nemocnice. Z

Osláv SNP v Ružomberku sa zúčastnili zástupcovia samosprávy, štátnej správy, polície, vojenského útvaru Katolíckej univerzity v Ružomberku, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, politických strán a verejnosti.

Text a foto: Tibor Šuľa