Včera (24. februára) sa bývalý basketbalový reprezentant a olympionik, ružomberský rodák Boris Lukášik dožil okrúhlych deväťdesiatych rokov.
Boris Lukášik patrí ku generácii, ktorá dosiahla najlepšie umiestenie česko-slovenského basketbalu pod piatimi kruhmi. Na Olympijských hrách 1960 v Ríme skončilo družstvo ČSR piate. Boli v ňom dvaja Slováci Boris Lukášik a jeho starší starší brat Dušan Lukášik (28. 5. 1932 – 3. 9. 2010).
Boris bol v detstve a počas dospievania všestranný športovec. Súťažne sa v rodnom meste až do 15 rokov venoval futbalu (hrával spolu aj s Jozefom Venglošom), ale praktizoval i mnohé ďalšie športy – atletiku, volejbal a tenis. Na basketbal v oddieli Iskry Ružomberok presedlal pod vplyvom staršieho brata Dušana.
Po skončení ružomberského gymnázia odišiel študovať na Strojnícku fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde sa stal členom tamojšej Slávie UK (1954 – 1959). Po základnej vojenskej službe v Dukle Dejvice jeho kroky viedli do Svitu. Vedno s bratom v roku 1961 priviedli tamojší klub k zisku historického československého majstrovského titulu. V ďalšej sezóny si spolu zahrali v Európskom pohári majstrov, v ktorom Iskru Svit vo štvrťfinále vyradil CSKA Moskva. Hráčsku kariéru zavŕšil v Baníku Handlová.
Boris Lukášik, ktorý v reprezentačnom drese odohral 92 zápasov, má aj medailu z majstrovstiev Európy. Zrodila sa na ME 1959 v Istanbule a bola strieborná.
Keď Slovenská basketbalová asociácia v roku premiérovo uvádzala členov Siene slávy slovenského basketbalu, bola podkošová legenda z centra dolného Liptova bol medzi prvými tromi osobnosťami s touto poctou.
Foto: SŠOV
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia