Hovorili sme so starostom Bešeňovej M. Baranom - I. časť

Ján SvrčekHlavná stránka16.10.2024

V novembri 1998 bol Martin Baran prvý raz zvolený za starostu Bešeňovej. Odvtedy ťahá túto neľahkú káru, plnú zodpovednosti, až dodnes.

„Bolo mi vtedy len 25 rokov. Človek vôbec nepoznal, čo obnáša starostovanie, dokonca ani o samospráve som nemal šajnu,“ rozhovoril sa 50 – ročný inžinier. „Na kandidatúru ma nahovorili vtedajší športovci Jozef Grenčík a už nebohý Július Nemec. Argumentovali, že nastal čas na posun obce, že treba niečo spraviť aby sa skončila dovtedajšia stagnácia Bešeňovej. Absolútne som nevedel, že do čoho idem. Ako mladému ´zasranovi´, ktorý skončil Žilinskú univerzitu v odbore technik, strojár konštruktér, mi však chuť a energia nechýbali. V tom období som bol určite jedným z najmladších starostov na Slovensku. Veď zákonom minimálne povolený vek kandidáta je dvadsať päť rokov. Na začiatku som cítil aj určité podceňovanie zo strany niektorých poslancov.“

Keď tento mladík sa ujal najvyššej funkcie na na miestnom obecnom úrade, Bešeňová bola doslova dedinka. Za 25 rokov sa však vykatapultovala úplne inde. „Mali sme okolo 360 – 380 obyvateľov. Tak sa to pohybovalo. Dnes sme na čísle 760,“ dozvedeli sme sa ďalej.

Ľudí sem jednoznačne lákal utešený rozbeh individuálnej bytovej výstavby a nájomných bytov. „Na prelome rokov 2007 a 2008 sa pripravilo 70 pozemkov. Doslova rekordná cifra. Dovtedy posledná výstavba rodinných domov bola zrealizovaná v rokoch 1968 – 1973, keď sa budovalo vodné dielo Liptovská Mara a ´prečerpávačka´ v Bešeňovej. Na danú dobu išlo o stavebný boom, ktorého výsledkom bolo 24 rodinných domov, čo potom posunulo Bešeňovú z 250 na 350 občanov, no stále sme boli štvrtá najmenšia obec v regióne dnešného Ružomberského okresu,“ vysvetľoval M. Baran.

Pred súčasnou realitou veru klobúk dole. „Na pozemkoch, čo sa pripravili, dnes stojí šesťdesiat obývaných domov. Už vtedy sa v dedine objavila požiadavka, aby sme sa takisto pustili do nájomných bytov. Smelo môžem povedať, že i tento zámer sa napĺňa podľa predstáv. Po dohodách s majiteľmi pozemkov, najprv vyrástla jedna-dve bytovky a teraz sme už na čísle sedem. Plne obsadených je všetkých 115 bytov,“ stručne rekapituloval tamojší „richtár“.

Počas šéfovania M. Barana tamojší Obecný športový klub prišiel o staré futbalové ihrisko, avšak dnes sa môže pochváliť veľmi sympatickým futbalovým stánkom, ktorý Bešeňovci neustále zveľaďujú. „Áno, máme krásny štadiónik, lenže pred rokmi, bolo treba spraviť veľmi ťažké a náročné rozhodnutie,“ premostil Martin Baran, na naše vyzvanie, na ďalšiu tému. „Nový majiteľ akvaparku Gruzínec Nodari Giorgadze sa obrátil na nás s požiadavkou o odkúpenie predmetného pozemku. Ja som bol vtedy aj v pozícii hráča, kapitána nášho futbalového mužstva, takže hlavou mi prebiehali kadejaké myšlienky. V danej chvíli nikto nemohol vedieť, ako to dopadne. Doktor Giorgadze však napokon v tomto areáli päťnásobne viac vystaval, než sľúbil. Ten krok sa ukázal, ako veľmi dobrý. Určite každý starosta, či primátor by chcel mať vo svojej obci, alebo v meste takéto podnikateľa. Všetko, čo sa v akvaparku vybudovalo, je v prospech Bešeňovej. Nuž a futbalisti majú hlavnú hraciu plochu rozmerov 68 x 105 m, čo spĺňa aj požiadavky FIFA. Pribudlo pomocné vedľajšie ihrisko, viacúčelová plocha a ihrisko pre minifutbal. Momentálne finišujeme na novej tribúne a verím, že do mesiaca bude kompletne hotová. Po je dokončení budeme mať naozaj veľmi pekný športový areál.“

Foto: autor