Nič nie je dokonalé, čo vymyslel človek. Stále je čo zlepšovať

RedakciaAktuality21.10.2019

• Rodený Ružomberčan už niekoľko desiatok rokov pôsobiaci v Bratislave. Ako si spomínate na mládežnícke roky v Ružomberku?

Boli to skutočne veľmi pekné roky. Rodina, kamaráti, lyžovanie, futbal, letné brigády na JRD, to je neodmysliteľný kolorit môjho detstva, ktorý sa natrvalo vryl do mojej pamäte. Prvých 5 rokov som navštevoval základnú školu na Bielom Potoku a od šiesteho ročníka som pokračoval na jazykovej II. ZDŠ v Ružomberku. A tým sa môj rozlet rozšíril aj na celé rodné mesto.

• Bola strojárina vždy vaša srdcovka? Mali ste blízko aj k hudbe.. prečo ste sa rozhodili odísť študovať na vysokú školu do hlavného mesta?

Ťažko povedať. Viem, že som mal veľmi zaujímavú mladosť. Priatelia, tanečné zábavy, hudobná skupina, v ktorej som pôsobil, to boli „optimálne podmienky“ pre môj bujarý život. To bol súčasne aj dôvod, prečo som sa na základe mojich výsledkov zo školy nedostal na Strednú priemyselnú školu v Ružomberku, ale prijali ma na Učňovskú školu pri BZVIL Bavlnárskych závodoch V. I. Lenina . Tam som sa začal učiť za „zoraďovača textilných strojov“. Tu sa začal vytvárať môj vzťah ku strojárine, k zodpovednosti a k pracovným návykom. V bavlnároch sme pracovali na 3 smeny a pravidelne aj soboty či nedele.

• Z vášho Curriculum vitae sme sa dozvedeli, že ste štúdium na vysokej škole ukončili s Cenou rektora a Červeným diplomom. Prezraďte prosím, motiváciu pre dnešných študentov?

Áno, ale nástup na vysokú školu bol veľmi ťažký a už po druhej neúspešnej skúške z matematiky som si pomaly balil kufre. Vtedy mi pomohol môj spolubývajúci Silvester Švidroň, opäť rodák z Ružomberka. A to bol veľký zlom v mojom štúdiu na strojníckej fakulte. Odvtedy som nemal so skúškami žiaden problém a škola ma začala baviť. To je aj odkaz našim mladým, aby sa nevzdávali po prvom neúspechu. Nie nadarmo sa hovorí, že každý môže padnúť až na dno, ale iba silný sa vždy dokáže postaviť a pokračovať za svojím cieľom. No a keď som chcel cenu rektora musel som si tú trojku z matematiky v piatom ročníku opraviť.

• Kde vás viedli kroky po skončení štúdia, čo nasledovalo potom..

Mal som podnikové štipendium z BZVIL a tak som sa logicky po skončení štúdia vrátil opäť do rodného mesta, kde som pôsobil 3 roky. Vtedy ma zavolal vedúci Katedry výrobnej techniky SjF, či by som sa nechcel vrátiť na fakultu a pokračovať v mojom štúdiu na vedeckej kandidatúre. Vtedajší riaditeľ textilky pán Mydlo s tým súhlasil s podmienkou, že po ukončení štúdia sa opäť musím vrátiť do BZVIL. No a po revolúcii v roku 1989 podnik začal mať problémy a oznámili mi, že sa už nemusím vrátiť do závodu. Zostal som pracovať ....

• Ste vzorom pri spájaní teórie, výskumu a praxe. Častokrát počujeme, ako sa veci a nápady nedajú realizovať. Je to naozaj tak? Obracajú sa na vás so žiadosťou o pomoc a riešenie problémov manažéri so slovenských fabrík.

Áno, myslím si, že mám veľmi úzke prepojenie na prax. Okrem toho, že som dekanom fakulty, som aj viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu a Zväzu automobilového priemyslu. Spoločnosti sa veľmi často obracajú na nás s požiadavkami na riešenie rôznych problémov.

Okrem iného riešime aj projekty pre Ružomberok. Napríklad s pánom Filom som v kontakte pri riešení papierenských kalov pre Mondi SCP, alebo SHP Harmanec. Študentom často hovorím, že nič čo vymyslel človek nie je dokonalé a stále je čo zlepšovať. Nabádam ich, aby sa nebáli prijímať nové netradičné riešenia.

• Ako hodnotíte prácu so študentmi? Je záujem o štúdium technických odborov?

Albertovi Einsteinovi jeho učiteľ jedenkrát povedal : „Milý Einstein z Vás nikdy nič poriadne nebude“. A vidíte čo dokázal. Študenti sú takí, ako s nimi komunikujeme. Na jednej strane si ich musíme vážiť a nadchnúť ich pre danú vec, sú to naši partneri. Na strane druhej, ale musíme byť voči ním nároční a korektní. Potom sa s nimi robí veľmi dobre. Ten záujem o štúdium technických odborov klesá, pretože technika je vo všeobecnosti ťažšia ako napr. humanitné odbory a navyše máme veľa vysokých škôl, na ktorých sa dá vysokoškolské vzdelanie získať podstatne ľahšie. Tak načo by sa mali mladí ľudia trápiť? Pritom si neuvedomujú, že tie „iné“ vysoké školy nie sú garanciou ich uplatnenia v budúcnosti.

• V roku 2017 ste si prebrali ocenenie Vedec roka v kategórii Inovátor. Vysvetlite prosím, našim čitateľom, čo znamená to ocenenie.

Áno mám 51 národných patentov a vynálezov. Okrem toho som autorom troch PCT prihlášok, ktoré mi zaručujú prvenstvo 137 štátoch sveta a 3 európske patenty. Podstatou patentu je absolútne, kvalitatívne nové riešenie, ktoré doposiaľ vo svete nikto nevymyslel, či nerealizoval. Patent je myšlienka na absolútne novú konštrukciu stroja, zariadenia alebo technológie. Je to tovar s najvyššou pridanou hodnotou a spoločnosť s vlastníckymi právami môže z toho slušne profitovať. Za „guľový peletovací lis“ mi Predseda úradu priemyselného vlastníctva SR udelil v roku 2014 cenu Jána Bahýľa, a v roku 2018 mi minister hospodárstva ČR udelil „Zlatú medailu“ za najlepší patent roka.

• Ste šťastný? Práca vás napĺňa.. dosiahli ste niekoľko významných úspechov, ako relaxujete?

Áno rád konštatujem, že práca je mojím koníčkom a plne ma napĺňa. Jednak svojou rozmanitosťou a jednak svojou invenciou. Nepoznám dva dni v mojej práci, ktoré by sa zhodovali. Veľa cestujem po svete, stretávam veľmi veľa zaujímavých a múdrych ľudí od ktorých sa vždy niečo naučím. Rád prednášam a samozrejme aj píšem knihy – práve písanie kníh je jeden z mojich relaxov. No a mám fantastickú rodinu, manželku a tri deti. Je to nevyčerpateľný prameň novej energie. V Bratislave máme pekný dom s veľkou záhradou. Aj to je dôvod, že každú sobotu, keď som doma trávime najmä v záhrade, pri rybníku, medzi stromami a len tak relaxujem. V záhrade je vždy čo robiť.

• Ako spomínate na náš Ružomberok? Ľudia majú skôr tendenciu používať prívlastok, že sme zapáchajúce mesto, kde sa nič nedeje... Aký máte názor?

Na Ružomberok mám krásne spomienky. Mám tam stále rodinu a veľmi veľa dobrých priateľov. Keď ma oslovia a viem pomôcť, považujem to za moju poctu. Keď na imatrikuláciách, alebo promóciách zaznie meno študenta, ktorý pochádza z rodného mesta, vždy ma to poteší a na sekundu sa v čase vrátim domov, do svojho detstva, k rodičom a súrodencom, do môjho rodného a krásneho Ružomberka.

Zdroj foto : Ľ. Šooš