„Moja mama bola nedávno na operácii, potrebovala krv a keďže chodím darovať pravidelne, možno som jej aj ja pomohla. Touto kvapkou som zároveň aspoň trochu mohla pomôcť a prispieť aj OZ Ružomberčan,“ hovorí Iveta Antolová, ktorá prišla darovať krv už 41. krát.
„Obaja s manželom sme zlatí darcovia krvi, a on ma sem aj prvýkrát priviedol. Kedysi sme dokonca chodievali veľké partie na dvoch autách, spája sa mi s tým množstvo príjemných spomienok,“ dopĺňa s tým, že dnes chodieva darovať už aj sama.
To je len jeden príbehov, ktoré písal v piatok 26. júna Ústav hematológie v Ružomberku počas Letnej kvapky krvi. Už od skorých ranných hodín sa zapĺňala čakáreň stálymi i novými darcami. „Hrdinovia, ktorí teraz čakajú za dverami,“ tak oslovuje darcov krvi prednosta ústavu hematológie Juraj Mitura, keď sme zaklopali na dvere jeho ambulancie.
„Až 80 % ľudí v rámci celého Slovenska môže krv darovať. Musíme odpočítať mladých do 18 rokov a starších nad 65 rokov a tých, ktorí nemôžu zo zdravotných dôvodov. No napriek tomu, iba 5-6% z nich krv skutočne daruje. Preto sú darcovia krvi niečím výnimoční,“ zdôvodňuje pomenovanie hrdinovia Mitura.
Vzťah k darcom by mal byť iný
Zároveň pripomína, že sú stále plné učebnice diagnóz, ktoré vyžadujú krv.
„Preto aj vzťah k darcom by mal byť viac spoločensky akceptovaný. Zamestnávatelia kontrolujú, či darcovia voľno nezneužili a náhodou neboli dve hodiny dlhšie ako mali byť. Popritom v minulosti mali ľudia nárok na bonus od štátu, daňové úľavy, no to všetko sa zrušilo. Bol deň voľna, ktorý bol v zákonníku práce zakotvený, potom sa to zmenilo na dobu nevyhnutnú. Nájdu sa však niektoré firmy, ktoré to rešpektujú,“ dopĺňa Mitura.
Majú dosť krvi, o deň neskôr akútny nedostatok
Podľa jeho slov sa žiaľ stáva aj to, že v dobrých časoch musia prosiť darcov s konkrétnou skupinou, aby prišli darovať krv neskôr.
„Ak v piatok odchádzam domov s tým, ako dobre sme na tom s krvou, stane sa, že v pondelok už musíme prosiť darcov, aby prišli darovať. Ak je totiž nepredvídateľná nehoda, krv sa rýchlo minie,“ ilustruje príklad z praxe.
Vďaka darovaniu krvi začínajú písať darcovia krvi príbehy, o ktorých často ani netušia. Bez nej sa nezaobídu ani v rámci pôrodov.
„Kým sa napríklad u niekoho vyrieši krvácanie do brucha, cez noc využije krv aj od 10-15 ľudí, ktorí sa doslova poskladali na to, aby konkrétny človek jednu noc prežil,“ hovorí o možnom konečnom prijímateľovi krvi.
Darcovské príbehy na sto spôsobov
Príbeh darovania krvi dopĺňajú aj samotní darcovia svojim vlastným príbehom. Už 50-krát prišiel darovať krv Martin Medvecký. „Členstvo v OZ Ružomberčan znamená nielen brať, ale aj dávať,“ hovorí Medvecký.
„Svoj prvý odber som zažil ešte na vojne. Vtedy som chcel len využiť situáciu, aby som nemusel byť na výcviku. Boli sme partia viacerých, teraz som to vymenil za rodinnú akciu s manželkou, dcérou,“ vykresľuje dnes už rodinnú tradíciu.
Letná kvapka krvi oslovila pritom aj mladšie ročníky. „Za sebou mám už desiaty ober, prvý raz ma na to nahovoril kolega a odvtedy chodím pravidelne každé tri mesiace,“ hovorí jeden z darcov krvi Peter Hoza. „Som tu štvrtýkrát, prvý raz som darovala krv už keď som mala 18 rokov. Keďže je to veľmi potrebné, budem chodiť i naďalej,“ vyznáva i mladučká Nikol Melicherová.
