Zamyslenie nad relativitou času

RedakciaBlog28.3.2021

Obmedzené možnosti pohybu, zákaz cestovania a rekreácií na Slovensku i v zahraničí. Prechádzka na nákup do obchodu a znova uzavretí doma. A televízia miesto upokojenia a povzbudenia ponúka hádky a rozbroje politikov, ktorí mali byť našou nádejou. Ubíjajúce štatistiky o mŕtvych a nakazených, alebo násilnosti, horory, vraždy... To nie je to, čo by ľudia v tejto náročnej dobe potrebovali aby ich to upokojovalo, povzbudilo. A k tomu rúška a respirátory, v ktorých mnohí starší spoluobčania len ťažko dýchajú.

Aj keď tento úvod má vzťah ku času, predsa sa len vrátime k naznačenej téme. Nechceme zachádzať do teórie relativity, to prenecháme odborníkom, ktorí tomu rozumejú. Všimli ste si životnú skúsenosť, pri ktorej rovnaký časový úsek sa niekomu zdá nekonečný, inému príliš krátky ? Študent na hodine skúšania sa nevie dočkať konca hodiny. Týždeň je pre neho pridlhý a víkend neúmerne rýchly. A naopak. Dôchodcovia si často povedia. „Včera bol pondelok a už zase bude sobota. Ako ten čas letí.“ Odborníci tvrdia, že biologický čas u dôchodcu plynie 2 – 3x rýchlejšie, ako u dieťaťa. Čím rýchlejšie sa dieťa pohybuje, tým sa jeho čas spomaľuje. A naopak. Čím sa dôchodca pomalšie hýbe, tým rýchlejšie mu ubúda čas. Naše skúsenosti môžeme uviesť aj z oblasti spoločenského života a športu. Fanúšik, ktorý sleduje vyrovnaný zápas svojho mužstva, počíta nekonečnosť sekúnd do konca zápasu a žmolí palce rúk, aby „jeho“ družstvo zvíťazilo... Rovnako čakanie na výsledok operácie blízkej osoby, pôrod manželky, meškajúci autobus, výsledok dôležitého rozhodnutia... to sú nekonečné minúty nervozity, neistoty, stresu.

Hovoríme o čase. Ale čo je čas ? Doteraz nikto nevyslovil priamu odpoveď. Asi je to nemožné. Čas bez priestoru nemôže existovať. Pritom jednoduché meranie času je tak staré ako ľudstvo samo. Už pračlovek rozlišoval deň a noc. Neskoršie ročné obdobia, slnovrat... A na základe skúseností sa pokúšal merať čas slnečnými hodinami, vodnými, presýpacími, horiacou sviečkou... Až niekedy v 9. storočí boli zostrojené prvé mechanické hodiny.

Možno máme nesplniteľné, zbožné želanie. Ale to nám nikto nemôže vyčítať. Aby táto neprajná doba čo najskôr pominula. Aby sme sa voľne, bez rúška nadýchli čerstvého vzduchu v prírode. Aby sme sa vrátili k nášmu zaužívanému spôsobu života, k našim záľubám, k športu, k cestovaniu, stretávaniu rodín a priateľov. K radosti zo života. Ale také hodiny, ktoré by zariadili takýto časový posun ešte nikto nevymyslel. Škoda pre nás všetkých.