Voľná tvorba pedagógov

Voľná tvorba pedagógov

RedakciaAktuality13.11.2023

Výstava pedagógov Školy umeleckého priemyslu (ŠUP) v Ružomberku, ktorá bude sprístupnená do konca novembra v ružomberskej synagóge, prezentuje ich voľnú tvorbu. Umožňuje študentom, ich rodičom, ale aj širokej verejnosti zoznámiť sa s prácami učiteľov, ktorí formujú umelecké myslenie mladých ľudí.

Posledná vernisáž uvedeného typu a uskutočnila pred piatimi rokmi. Nerealizovali ju pre covidové opatrenia. Medzi tým sa uvedená škola premenovala zo Školy úžitkového výtvarníctva na ŠUP.

Radosť z otvorenia výstavy neskrývala riaditeľka ŠUP Danica Školníková, ktorá podotkla, že takúto prezentáciu tvorby pedagógov nemá na Slovensku žiadna podobná škola. Cení si prácu svojich kolegov a ich odvahu predstaviť sa so svojimi dielami najmä širokému publiku. „Tentokrát sa rozhodlo prezentovať svoju tvorbu 20 pedagógov. Vždy obdivujem, že popri náročnej pedagogickej práci si nájdu čas aj na svoju vlastnú voľnú tvorbu,“ uviedla kurátorka výstavy Mária Martinková zo ŠUP.

Úvod vernisáže patril módnej prehliadke Andrey Nemethovej, ktorá vytvorila kolekciu odevov pre videoklipy svojho syna. Rovnako tak ako sa Leo Lofaj inšpiroval pri tvorbe skladieb do nového  albumu ľudovou hudbou sa Andrea inšpirovala niektorými prvkami dolnoliptovských krojov. „Odevným dizajnom sa prezentuje Slavomíra Švecová – Vlasová, ktorú inšpirovala ku kolekcii INDI GO! Krása a farebnosť modrotlače. Využila pri tom autentickú modrotlač z dielne nášho absolventa Mateja Rabadu. Pôsobivý set textilných šperkov vytvorila Katarína Šenšelová. Nechala sa inšpirovať drobnými kúskami rôznych textilných materiálov, ich štruktúrami, farebnosťou, odleskami, pričom aplikovala i našívanie korálikov. Andrea Ševčíková – Marčeková reprezentuje textilný dizajn, poskytla nám dve z jej originálnych knižníc v štýle povedz mi čo nosíš a ja ti poviem, kto si a k tomu pridala i zlatú rybku,“ povedala M. Martinková.

Figurálna kresba je doménou Kataríny Božekovej, ktorá vytvorila dve realistické polifigúry podľa živého modelu kombinovanou technikou. Od kresby môžeme prejsť k maľbe. Pre Romana Rembovského je príznačné realistické poňatie v maľbe. Zatiaľ čo v minulosti to bol najmä svet, ktorý ho obklopoval, čoraz viac sa odpútava do sveta transcendentálneho, medzi nebom a zemou, autenticky interpretuje sakrálne témy. Medzi ďalšími vystavujúcimi je Martina Malchová, ktorá sa vo svojej tvorbe zaoberá prelínaním fauny s abstrakciou, pričom preferuje výraznú farebnosť a pohráva sa i so skrytými významami.

„Martin Novosedlák oproti predchádzajúcim popartovým maľbám výrazne zúžil farebnosť a prezentuje sa skôr maľbou založenou na kontrastoch. Andrea Mirjanská pokračuje v téme dialógu. V sérii štyroch malieb interpretuje dialóg medzi autorkou a témou, autorkou a okolitým svetom a následne autorkou a vnímateľom. Mariannu Paušlyovú fascinuje v maľbe ženská intuícia, silne  ženské charaktery a ich emocionálne nastavenie v rôznych hraničných situáciách. Martin Môcik preferuje informelovú emotívnu maľbu, pričom narába so symbolickým pôsobením jednotlivých farieb. Vystavil výber starších i novších prác pod názvom Zapožičané,“ pokračovala prezentácii diel svojich kolegov M. Martinková.

V ružomberskej synagóge je predstavených aj desať typografií na tému Nos od Angeliky Hrivnákovej. Lásku k typografii nadobudla už počas štúdia na ŠUP v Košiciach. Jej kolegyňa Ivana Remišová - Harnošová zrealizovala netradičné ilustrácie pod názvom Nápovedy a dodáva: „Niekedy je fajn vyskúšať si na vlastnej koži, to čo  žiadame od iných, najmä keď ide aj o slová.“

Martin Moravčík ako správny kováč kremnickej tradície vystavil železné prasiatko, určené na dobrovoľný príspevok na podporu prírodného kúpaliska v Kalamenoch. Kov a drevo kombinoval vo svojej tvorbe Peter Javorek, keď vytváral svoju kolekciu Hmyz. Tát sféra je preňho nevyčerpateľným rezervoárom najbizarnejších tvarov a foriem. Jeho kolega Vladimír Lofaj má blízko k objektovému umeniu s využitím dreva a experimentálnych techník. Poskytol akýsi vizuálny prierez jeho objektovej tvorby z rokov 2014 – 2023 v podobe citylightu.

„Michal Baran sa prezentuje ženskými skulptúrami, ktoré veľmi umne prepája s hudobnými nástrojmi, pričom kombinuje brúsený až leštený kameň s oceľou. Prelínaniu tradičného remesla s rôznými autorskými prístupmi zostáva verný Michal Hanula. V synagóge prezentuje dizajn určený pre ÚĽUV – Pávy, ktoré vychádzajú z tradičných kyjatických hračiek a sústružené nádoby na hranici úžitkovosti. Produktový dizajn je blízky Martine Labudovej, ktorá ponúka návštevníkom svoj pohľad na komorné svietidlá. V nich skombinovala drevo s priesvitným polymérom s využitím hry svetla a vzorov,“ konštatovala kurátorka. Doplnila, že do dvadsiatky autorov patrí aj Jozef Martiška. On ako jediný použil ako umelecký prostriedok fotografiu. Špeciálne sa zameral na cyklistiku a ponúkol autentické momentky. Osobne sa aktívne venuje tomuto športu aj jeho adrenalínovým verziám a často dané momenty aj zažíva.

Fotogaléria

Text a foto: Tibor Šuľa

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia