Pochôdzka masiek patrí k neodmysliteľnej súčasti fašiangov v Ružomberku. Tieto tradície udržuje folklórny súbor (FS) Liptov. K nemu sa do sprievodu pridali aj členovia detského folklórneho súboru Liptáčik, spevácke zoskupenie Sliačanská sedmička, folkloristi zo Stankovian a bursovníci z Liskovej.
Fašiangový sprievod sa vydal od kultúrneho domu k tržnici, kde si jeho členovia zaspievali a zatancovali. FS Liptov oživuje tradície z rôznych obcí dolného Liptova. K nim patria aj Liptovské Sliače a preto medzi maskami nechýbala chriapa. Tradičnú bursovnícku náladu priniesla do Ružomberka aj mlaď z Liskovej.
„V Liskovej sa v minulosti začalo bursovať v poslednú fašiangovú nedeľu. Ráno sme išli do kostola a po svätej omši sme sa naobedovali u mládeneckého richtára. Po obede okolo 14. 00 h sme všetci prešli Liskovú. Išli sme k cintorínu a odtiaľ na Liptovskú Teplú a večer začínala zábava. V nedeľu na ňu mali voľný vstup ženy. Hudba vyhrávala asi do polnoci. V pondelok ráno sme začínali s ľudovou hudbou z Likavky chodiť po dedine – bursovať. Teraz sa chodí v sobotu. Po skončení pochôdzkydedinou sme sa všetci zišli v kultúrnom dome a bola tzv. vešačka mládencov – regrútov. Po nej pokračovala zábava do rána. V utorok v noci, o polnoci končila bursa ľudovou veselicou, ale vtedy sme už neboli v krojoch, ale len v čiernych nohaviciach a vrch bol lajblík a košeľa. Pochovávanie basy sme nerobili, to nie je liskovský zvyk. V sprievode bol medveď a cigánka,“ zaspomínal si na svoju bursu v roku 1974 Vladimír Lauko.
Veselá chasa zaplnila nielen pešiu zónu, ale aj priestor pred hotelom Kultúra. Tam aj dokončili svoju púť. Po zábave prišiel plač a pochovávanie basy. Smútočné zhromaždenie s veľkým plačom sa lúčilo so svojou milovanou basou. Stíchli jej struny a aj v meste Ružomberok sa začalo pôstne obdobie.
Súčasťou fašiangového programu bol aj remeselnícky jarmok. Ponúkali na ňom rôzne textilné výrobky, medovníky, ale aj medovinu, vence s jarnou tematikou.
Text a foto: Tibor Šuľa
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia