Veľkonočné sviatky na Slovensku: Tradície, zvyky a rituály

RedakciaAktuality31.3.2024

Veľkonočné sviatky na Slovensku sú časom hlbokých náboženských tradícií a bohatých zvykov, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu a tvoria dôležitú súčasť slovenskej kultúry a identity. Veľká noc sa slávi každý rok v inom termíne, vždy prvú nedeľu po prvom jarnom splne. Tento rok pripadá Veľkonočná nedeľa na 31. marec.

Pred príchodom samotných sviatkov dodržiavali kresťania dlhý, až 40-dňový pôst. Nekonali sa zábavy ani svadby, v minulosti dokonca ani nekonzumovali mäso. Veľká noc je nielen oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari.

V uplynulých rokoch došlo k zmene názvov veľkonočných dní. Kvetná nedeľa, ktorá je týždeň pred Veľkonočnou zmenila názov na Palmová nedeľa. Zelený štvrtok je po novom Štvrtok svätého týždňa, piatok nesie názov Piatok utrpenia Pána, a z Bielej soboty sa stáva Svätá sobota. Mení sa aj názov Veľkonočnej nedele. Po novom je premenovaná na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.

Palmová nedeľa je zahájením sviatkov, kedy sa konajú procesie s palmami a olivovými vetvami, symbolmi Kristovho príchodu do Jeruzalema. V tento deň je zvykom v kostoloch požehnávať palmové, či olivové ratolesti. Keďže v našich krajoch tieto rastliny nerastú, používajú sa rozkvitnuté ratolesti vŕby alebo rakyty, ľudovo nazývané bahniatka.

Nasleduje Štvrtok svätého tyždňa, spojený s obradom umývania nôh a prípravou špeciálnych pokrmov. Zelená farba počas tohto dňa zohrávala dôležitú úlohu. Podľa zvykov ľudia v tomto období dbali na svoje zdravie. Verili, že ak budú jesť zelené potraviny, vydrží im zdravie po celý rok. Piatok utrpenia Pána je dňom pôstu a pokánia, venovaným spomienke na Kristovo ukrižovanie a smrť na kríži. Svätá sobota, deň prípravy na Veľkonočnú nedeľu, je spojená s čistením a vyzdobovaním domovov, ako aj s požehnaním jedla.

Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je najstarší a najväčší sviatok liturgického roka a oslavuje Kristovo zmŕtvychvstanie. Veriaci sa zúčastňujú slávnostných bohoslužieb a varia sa typické jedlá z mäsa, vajíčok, kapusty i sladké koláče z kysnutého cesta.

Oblievanie vodou počas predpoludnia Veľkonočného pondelka bolo zvykom aj v našich končinách. Chlapci začali chodiť oblievať skoro ráno a pokračovali až do poludnia. Išlo o ochranné, očistné, plodonosné i liečebné úkony. Oblievačka ľadovou vodou z potokov mala privodiť zdravie, krásu a vitalitu mladých dievok. Dievčatá chlapcov obdarovali kraslicami a pohostili sladkými dobrotami. Dievky, ktoré dvere zatvárali alebo sa im vody ušlo len minimálne, ostali v hanbe. Nasledujúci rok ich mali sprevádzať rôzne choroby a neduhy.

Tieto jedinečné veľkonočné tradície na Slovensku odrážajú hlboké náboženské a kultúrne hodnoty spoločnosti a predstavujú dôležitú súčasť jej dedičstva.