Dnes (9. decembra) popoludní sa v penzióne Blesk konala verejná beseda Klubu ligových kanonierov (KLK) o ružomberskom rodákovi Viktorovi Tegelhoffovi, pri príležitosti blížiacich sa jeho 105. narodením, ktoré si pripomenieme 22. decembra 2023.
Do Ružomberka zavítali zakladatelia KLK Gregor Mareš, Peter Divéky a Peter Bzdúch, pričom dvaja posledne menovaní sú tiež spoluautori knižnej publikácie s názvom Klub ligových kanonierov – od vzniku po súčasnosť, ktorá približuje príbehy členov tohto elitného spoločenstva. V pléne boli aj bývalí ružomberskí futbalisti, či tréneri – Branislav Kasanický, Vladimír Lubelan, Ján Čačo, František Dian, Mojmír Šrobár a tiež tamojší rodák niekoľkonásobný reprezentant Dušan Galis.
„Je mi cťou zúčastniť sa tejto prezentácie. Nenarodil som sa síce v Liptove, ale niečo človek v tomto regióne prežil. Asi tridsať rokov sme mali drevenicu v Liptovskej Osade, kde chodil aj môj otec, svojho času predseda disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu a keď sa dalo snažil sa pomôcť Ružomberčanom,“ povedal na úvod P. Bzdúch.
G. Mareš, ktorého verejnosť asi najviac pozná z moderovania televíznej relácie Duel, priblížil vôbec zrod KLK na Slovensku. „Náš príbeh sa začal v roku 2012. Moderoval som Duel a jedným zo súťažiacich bol Peter Divéky, ktorý v prestávke prišiel za mnou so slovami, pán Mareš, nepomohli by ste nám so založením Klubu ligových kanonierov. V prvej chvíli som nevedel, ani o čom rozpráva. Moja hlava bola plná otázok, týkajúcich sa relácie, čiže riešil som úplne iné veci. Na základe dohody sme si 25. decembra zatelefonovali a ja som už začal v mysli šrotovať, akým spôsobom to rozbehnúť. Veď v každej krajine na svete, kde futbal zohráva dôležitú úlohu, už svoje kluby mali. Potom som zavolal Petrovi Bzdúchovi a Dušanovi Tittelovi, v tom čase šéfovi Únie ligových klubov,“ dozvedeli sme sa od G. Mareša.
Kniha KLK približuje 35 „stovkárov“. Chýba akurát 36. Michal Ďuriš, ktorý túto métu dosiahol po vydaní publikácie. „Kapitolu o Viktorovi Tegelhovoffi napísal už nežijúci novinár Eugen Magda,“ uviedol P. Bzdúch a preto sám túto významnú športovú osobnosť a hlavne je životné miľníky, priblížil prítomným. Na úvod vytiahol aj tablo ŠK Sokolče, z čias, keď táto obec, ktorá zmizla pod Liptovskou Marou, stala majstrom horného Liptova. „Tu Viktor Tegelhoff hrával v rokoch 1935 – 1935, pred príchodom do Ružomberka,“ vysvetľoval jeden z autorov knižky. Ďalej sme sa dozvedeli, že náš kanonier na ružomberskej futbalovej adrese strávil 2,5 sezóny a bol aj pri postupe mužstva do najvyššej súťaže. Tu si pripísal 27 prvoligových gólov, pričom celkove sa dostal na číslo 113. „V roku 1943 Tegelhoff odišiel do Sokola NV Bratislavy (dnešný ŠK Slovan, poz. aut.), kde odohral štrnásť sezón, čo je dodnes klubový rekord,“ rozprával ďalej P. Bzdúch. Desaťnásobný československý a trojnásobný slovenský reprezentant, bol, napríklad, v medzištátnom zápase proti Francúzku kapitánom nášho mužstva.
Reč bola aj o jednej veľkej krivde. V roku 1957 bol Tegelhoff obvinený a odsúdený. Oficiálnym dôvodom bolo stretnutie niektorých hráčov pri výjazde do cudziny s našimi emigrantmi. Na základe prezidentskej amnestie po troch rokoch opustil väzenie, no rehabilitácie sa dočkal až v roku 1991, tesne pred svojou smrťou.
V Bratislave má Viktor Tegelhoff svoju ulicu i svoj park. Svojim spôsobom to môže byť aj inšpirácia pre Ružomberok.
Foto: autor
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia