Dekan Pardel a farár Beňuch prajú Ružomberčanom k Vianociam

Monika DomenikováAktuality23.12.2023

Ako každý rok aj pred tohtoročnými Vianocami sme oslovili ružomberského dekana Dušana Pardela a evanjelického farára Daniela Beňucha, aby popriali Ružomberčanom k najkrajším sviatkom roka.

Spájajme sily

Oslava narodenia Pána, sviatky pokoja a radosti. To všetko sú Vianoce, najkrajšie sviatky v roku. K tomu patria tiež koledy, vianočné piesne, ale i polnočné omše a duchovný rozmer, ktorý začal už počas adventu rorátnymi svätými omšami.

V období, kedy si pripomíname narodenie Ježiša sme oslovili dekana ružomberskej farnosti, Dušana Pardela, aby sme sa ho opýtali, ako vyzerajú Vianoce na ružomberskej fare. Na mieste, kde riešia predovšetkým duchovné prežívanie a pravý význam Vianoc.

„Som unavený, ale šťastný, obklopený úžasnými spolubratmi - kňazmi, plná fara ľudí, stále sa niečo deje. Vianoce sú o ľuďoch a o vzťahoch. Keď príde Štedrý deň, na fare sme všetci spolu, chystáme kapustnicu, pomodlíme sa a navzájom sa obdarujeme kúskom svojho domova, detstva a zvykov. To je dar, to sú naše Vianoce,“ povedal.

Kúsok detských Vianoc mu ostal v srdci aj dodnes. „Doma, so súrodencami a rodičmi, všetko stíchlo, boli sme spolu a tešili sa z narodenia Ježiša. Rodičom som vďačný, že nám dokázali vytvoriť bezpečný domov plný lásky, kde sa vždy rád vraciam. A sviatky, Vianoce alebo Veľká noc, pocit domova len umocňovali,“ zaspomínal si dekan ružomberskej farnosti na obdobie pred tým, ako sa stal kňazom.

Ako kaplán pôsobil v roku 1999 – 2000 v Starej Ľubovni. „Bola to takisto otvorená komunita, veľmi dynamická a živá s tradičnými kresťanskými hodnotami,“ spomína. Potom dva roky slúžil na Biskupskom úrade v Spišskej Kapitule, potom tri roky na postgraduálnom štúdiu v Benátkach, kde žil v medzinárodnej komunite kňazov z celého sveta. „Bolo to veľmi obohacujúce. Učil som sa vnímať rozdiely, byť citlivejší k iným kultúram a zvykom, nazrieť cez mojich spolubratov na život viery v rôznych krajinách Európy, Afriky, Ázie, Ameriky. Počas víkendov sme každý z nás mali pridelenú farnosť, kde sme pastoračne pomáhali. Bolo to veľmi inšpiratívne. Tam som pochopil, že sekularizmus, s ktorým sa pasovali oni, príde o pár rokov aj k nám,“ vrátil sa na chvíľu do minulosti.

Potom sa mu opäť, na štyri roky, stala domovom Spišská Kapitula v pozícii Generálneho sekretára Druhej synody Spišskej diecézy a sudcu cirkevného tribunálu. „Táto etapa mi ponúkla zúčastniť sa synodálneho procesu, ktorý bol veľmi tvorivý, komunikoval som cez zástupcov prakticky so všetkými farnosťami našej diecézy,“ povedal Dušan Pardel. Po skončení synody sa stal na vyše jedenásť rokov farárom v Harichovciach, v dedinke medzi Levočou a Spišskou Novou Vsou. „Tu som zažil rodinu, s ktorou sa mi veľmi ťažko lúčilo. Teraz, už rok a pol v Ružomberku, ku ktorému som si už za tento krátky čas vytvoril veľmi pekný vzťah. Ružomberok je výnimočný. Myslím, že terajšie pôsobisko sa porovnávať nedá s tými predchádzajúcimi alebo len veľmi ťažko. Mnohé skúsenosti sa tu dajú použiť, ale stále sa všetci učíme novým veciam, stretávame nových ľudí, otvárajú sa nám nové možnosti, a to je na tomto povolaní nádherné.“

Zároveň čitateľom nášho portálu pridal aj vianočné prianie: „Prajem sebe i nám všetkým, aby sme objavili tých druhých okolo nás, spolupracovali navzájom, spájali sily, priali si len to dobré, tešili sa z úspechov tých druhých a boli otvorení pre výzvy Nového roka, ale hlavne na tie, ktoré nám pripravila Božia prozreteľnosť.“

Vnútorný pokoj a radosť aj z maličkostí

1 159 Ružomberčanov (4,23%) sa prihlásilo k evanjelickému vierovyznaniu podľa výsledkov Sčítania obyvateľov v roku 2021. Ide tak o druhú najväčšiu náboženskú komunitu v meste, ale aj v dolnom Liptove, kde celkovo žije 1 994 ľudí, hlásiacich sa k Evanjelickej cirkvi a. v.

Daniel Beňuch, evanjelický farár Cirkevného zboru v Ružomberku na začiatok nášho rozhovoru humorne poznamenal, že jeho Vianoce v súčasnosti vyzerajú ako „na evanjelickej fare s dvomi deťmi.“ Hovorí, že ide pre neho, ale aj pre manželku Tatianu (rovnako farárku v Ružomberku) o veľmi rýchly, ale aj požehnaný čas, pri ktorom sa snaží skĺbiť farársku službu s rodinným životom. „Po takmer roku sme sa v Ružomberku udomácnili. Myslím si teda, že naše vianočné sviatky strávime už aj v zabývanej pohode.“

Jeho Vianoce v minulosti však vyzerali, pochopiteľne inak. Ako? „Keďže môj otec hrával na organe a istého času viedol aj spevácky zbor v cirkevnom zbore v Žiline, pevnou súčasťou Vianoc boli vždy prípravy vianočných programov a piesní. Ale samozrejme z môjho pohľadu to bolo všetko jednoduchšie, prázdninové a bez väčších povinností,“ spomína pre portál Žijem v Ružomberku.

Keď už prišli samotné Vianočné sviatky, určite sme sa ako rodina snažili spomaliť, tráviť spoločne čas, či už pri spoločenských hrách, prechádzkach alebo sledovaní obľúbených vianočných programov, pokračuje D. Beňuch. „Ako študenti teológie sme už vykonávali tzv. vianočnú prax, pri ktorej sme počas sviatkov vypomáhali v cirkevných zboroch po Slovensku. Pamätám si, ako som mladý študent takto pôsobil počas Vianoc v neďalekých Kraľovanoch.“ Ružomberčanom pridáva aj netradičné vianočné prianie. „Hlavne vnútorný pokoj uprostred uponáhľanosti a nepokoja, ktoré zažívame. Ale aj veľa radosti aj z maličkostí, vďačnosti, a samozrejme, aj Božie požehnanie. Prajem tiež veľa zdravia, spolupatričnosti a nových síl pre všetky dobré snahy v rámci nášho mesta. Teda aj vedeniu nášho mesta, ale vôbec všetkým, ktorí tu pracujú, slúžia a snažia sa o to, aby mesto Ružomberok sa mohlo rozvíjať a jeho obyvatelia sa tu mohli cítiť dobre.“