Chodiaci anjeli v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku

Ján SvrčekAktuality27.2.2025

Všetkých bolo päťdesiat sedem. Aj keď tu sa rekordy nepíšu, je to úctyhodné číslo. Toľko ľudí dnes (27. februára) prišlo do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku darovať krv.

Bol to ďalší diel Ružomberskej kvapky krvi, spoločného projektu Občianskeho združenia Ružomberčan a fakultnej nemocnice v centre dolného Liptova, ktorá sa pravidelne na Slovensku radí k tým najlepším. „Začínali sme v rámci Valentínskej kvapky krvi, aby sme pomohli pacientom v ružomberskej nemocnici. Keďže akcia sa vydarila, padlo rozhodnutie, že budeme pravidelne organizovať darovanie krvi pre našich členov a sympatizantov. Bolo to v roku 2019. Takto sa stretávame tri-štyri razy do roka,“ prezradila Jana Štreitová z O. Z. Ružomberčan, ktorá túto nádhernú iniciatívu od začiatku zastrešuje.

Opäť to bola pestrá škála darcov, čo sa týka vekovej skladby, či odberových čiarok v jednotlivých životopisoch.

Napríklad Branislav Bobček z Lúčok začal už ukrajovať z deviatej desiatky. Na druhej strane zubná lekárka hostiteľskej nemocnice Alica Plešková na špeciálnom kresle debutovala. „Už dávno som chcela sa zaradiť medzi týchto ľudí. Lenže, najprv som bola dlho v Čechách a potom zase prišlo tehotenstvo. Som veľmi rada, že dnes k tomu došlo. Obdivujem všetkých ľudí, čo takto pravidelne a neoceniteľne pomáhajú. Vieme, koľko krvi potrebujú niektoré operácie, no i pôrody. Sama som pri ňom prišla o veľa krvi. Navyše moja mama je onkologický pacient. Jej diagnóza si tiež vyžaduje veľký prísun krvných derivátov. Nezakrývam, aj to ma nasmerovalo, prispieť aspoň jednou kvapkou krvi do toho mora, čo zdravotnícke zariadenia potrebujú,“ vyznala sa nám MUDr. A. Plešková.

Na klinike hematológie a transfuziológie sme stretli aj skupinka zo Zdravotníckej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. „Hoci som sa rozhodol byť zdravotníkom, študujem odbor urgentnej zdravotnej starostlivosti, darovanie krvi neberiem ako dáku povinnosť, ale pomoc druhým. Každá kvapka sa ráta. Mal som presne osemnásť, keď to bolo prvý raz. Nikto ma nemusel presviedčať, ja som sám išiel,“ prezradil Tobias Renek z Mútneho, ktorý šiestykrát takto dobrovoľne pustil žilou.

„Ja som si zvolila ošetrovateľstvo, od malička ma lákalo byť sestričkou. Preto po základnej škole moje kroky viedli na Strednú zdravotnícku školu M. T. Schererovej. Vo svojom okolí poznám ľudí, čo potrebovali takúto pomoc. Takže aj ja chcem svojou troškou prispieť. Veď je to krásny čin. Prišla som len druhý raz, no určite sa zo mňa stane pravidelný darca,“ vravela Dominika Sárová z Ružomberka.

„My sme tu celá rodinka,“ dozvedeli sme sa od Ružomberčanky Moniky Smieškovej, za slobodna Medveckej. „V prípade otca, je to už 59. odber a mama daruje 28 – krát. Nuž a ja som začala druhú desiatku. Tak spontánne a s veľmi príjemným pocitom pokračujem v šľapajách mojich rodičov. Našťastie, u nás z rodiny nebol zatiaľ nikto odkázaný na transfúziu krvi, no človek nevie čo sa môže stať. Je strašne veľa ľudí, ktorých zdravie a životy závisia od darcov.“

Kompletná päťdesiat sedmička samozrejme musela vopred prejsť cez prednostu kliniky hematológie a transfuziológie Ústrednej vojenskej nemocnice MUDr. Jaromíra Tupého, ktorý každého dobrovoľníka pred samotným odberom aj povzbudil pekným slovom. „Je to perfektná akcia v spolupráci s Občianskym združením Ružomberčan. Veľmi sa tešíme, že sa z toho stala tradícia. Opäť prišlo množstvo darcov,“ rozhovoril sa J. Tupý. „Vlani sme v našej nemocnici zrealizovali okolo dve tisíc odberov. Približne na takomto čísle boli aj predchádzajúce roky. Čo sa týka potreby, vždy je to o aktuálnej situácii. Väčšinou nedostatok býva u ´nulky´ negatívnej, čiže univerzálnej krvnej skupiny.“ Pri téme prvodarcov prednosta kliniky uviedol: „Aj tí nám pribúdajú. Stretnem sa tiež s ľuďmi, čo majú strach, hoci už s ním bojujú aj doma, ale napokon to zvládnu. Samozrejme, každý odber, každé pichnutie, vyvolá nejaký stres.“

Fotogaléria

Foto: autor