Ako spomínajú na november 1989 Ružomberčania

RedakciaAktuality16.11.2019

Radislav Kendera, publicista, predseda Literárneho klubu ružomberských spisovateľov:

Spomienky na November 89 sú vo mne stále živé, a preto sa mi vybavuje hlave eufória tej doby. Keďže som už predtým pôsobil v ochranárskom hnutí, písal o "zakázanom Ružomberku" a pod. Išlo tak trochu o očakávaný verejný protest v našej republike, podčiarknutý prebiehajúcou Perestrojkou.

Bol som plný očakávaní zmeny k dobrému v spoločnosti. V očakávaní skončenia arogancie moci, zmeny hodnotového rebríčka, nastolenia slobody a pravdy. Ružomberok razom ožil, prebral sa z letargie potláčaného mesta. Prúdili sem informácie rôznymi smermi z Bratislavy, Prahy, B. Bystrice cez ružomberských študentov, cez kontakty katolíckeho i evanjelického disentu, ochranárskeho združenia SZOPK, umelecké kruhy.

Významne sa aktivizovali fabriky BZVIL a SCP, čo výrazne ovplyvnilo i podporilo demokratizačný proces v meste. Všade sa niekto stretával, rokoval a pripravoval plány do budúcnosti. Všetko to vyústilo do generálneho štrajku 27.11.1989, za účasti tisícov Ružomberčanov - najviac v celom Liptove, porovnateľne azda s vítaním vzniku 1. ČSR, keď z balkóna radnice rečnil Andrej Hlinka.

Pocit to bol jednoducho jedinečný, nezabudnuteľný a nechýbali ani zimomriavky. Nie však zo studeného novembra, ale z prítomnej atmosféry.

Igor Vince, bývalý generálny riaditeľ SCP:

Nedá sa nespomenúť roky 1968 – 1989, ktoré sa významne zaslúžili o súdržnosť a odvahu ľudí. S okupáciou sa väčšina národa nezmierila i keď sa mnohí „normalizovali“. Potrestaní po previerkach v roku 1969 (postoj k prítomnosti ruských vojsk - k okupácii) nezabudli a nezmenili svoje postoje. Tiež pribudli potrestaní za postoje, za hanobenie republiky atď. Obdobie tzv. normalizácie sa dotklo mnohých ľudských osudov pracovníkov SCP a ich rodín. Potenciál ľudí na zmenu neustále narastal.

I keď v období normalizácie vznikla Federatívna republika, začala sa významná obroda ekonomiky na Slovensku. V politickej oblasti však neprišlo k žiadnej obrode. Vrcholové politické orgány SR však dokázali presadiť realizáciu najvýznamnejších priemyselných odvetví Slovenska, medzi ktoré patril i celulózovo papierenský priemysel. Rozvoj a prestavba SCP dostala zelenú a podporu vládnych orgánov. Gestorom rozvoja priemyslu sa stal Ing. Pavol Hrivnák.

Nežná revolúcia v novembri 1989 priniesla celonárodný tlak na zásadnú zmenu politického režimu. To sa pochopiteľne odrazilo aj v našej fabrike. Organizovali sa mítingy, okrúhle stoly, koordinačné výbory na úrovni závodov i mesta Ružomberok. Boli zrušené stranícke štruktúry, pracovníci sa oboznámili so svojimi kádrovými materiálmi a osobnými hodnoteniami.

SCP účinne pokračovali v strategických investíciách v oblasti výroby papiera a celulózy a ekologizácii výroby. Ekológia bola v mimoriadnej pozornosti vládnych, spoločenských a ekologických organizácií. Zásadná zmena v politickej i hospodárskej sa postupne začala presadzovať i v komunálnej politike a mesto začalo získavať svoje postavenie ktoré mu bolo odobrané v minulosti. Privatizácia SCP preukázala, že výroba papiera a celulózy, využívajúca drevo – domácu patrí medzi najvýznamnejšie výrobné odvetvia na Slovensku a Mondi SCP patrí dnes medzi najvýznamnejšie spoločnosti v Európe.

Julián Helko , prvý ponovembrový primátor mesta Ružomberok (1990 – 1994)

ODKAZ NEŽNEJ

November sedemnásť keď je v kalendári,

je sviatok študentov, osláviť sa patrí.

Osemdesiatdeväť rok nám tak zavelil,

aby smelý národ námestia naplnil.

Po zmene režimu veľmi sme túžili,

už bolo načase, sme sa osmelili.

Túžba po slobode u nás dlho žila,

totalitný režim hravo porazila.

Po celej Európe chceli sme cestovať,

by nebolo treba víza vybavovať.

Sloboda vyznania bola obmedzená

a hneď po novembri bola umožnená.

Cesta v podnikaní tiež sa otvorila

a tak mnohým ľuďom túžby naplnila.

Dnes je realitou mnoho z týchto vecí,

správne ich nechápu však občania všetci.

Na záver pokorné priania si želáme,

že nekalé veci celkom zanecháme.

Aby motto nežnej celkom sa splnilo

a naším potomkom sa tu lepšie žilo.